Dobrý deň,
mám problém s 12 ročným synom, ktorý žiarli na 7 ročného súrodenca. Staršiemu synovi sa snažím venovať aj keď mladší syn nie je doma. Ale v tom čase syn o moju pozornosť nestojí.
Keď príde 12 ročný syn zo školy, tak si ma takmer ani nevšimne. Ledva mi odpovie. Keď príde 7 ročný zo školy, tak vtedy si starší syn vyžaduje pozornosť.
Robí ako keby mal dva roky. Vynucuje si pozornosť. Všetko chce hovoriť práve v tej chvíli, keď rozpráva mladší syn. Mám pocit, že sa mu venujeme viac ako mladšiemu synovi a aj má väčšie nároky.
Ako máme uvedený problém riešiť?
Inak je bezproblémový v škole a aj vonku.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ťažko povedať z čoho synovo správanie vychádza. Môže byť, že v prítomnosti mladšieho súrodenca sa cíti neisto a práve vtedy potrebuje zabojovať o pozornosť, o svoju pozíciu. Keď je s vami sám, zrejme necíti ohrozenie.
Avšak tiež môže byť, že sa niečo deje niekde inde, v škole.
Navonok je viditeľné len jeho správanie ale nie príčina. Správanie vychádza z emócie a za ňou sa skrýva nejaká potreba.
V tomto veku už býva zvyčajne pre rodiča ťažšie sa dieťaťu priblížiť. Dieťa sa už obracia na rovesnícke skupiny a jeho záujem smeruje inak.
Záleží teda aj od toho aký vzťah ste mali doteraz, akú výchovu uplatňujete.
Syn potrebuje vás a vašu podporu. Rozumiem, že to môže byť niekedy náročné, keďže jeho správanie pri mladšom súrodencovi je mierne rušivé. Práve vtedy to však potrebuje najviac. Obráťte sa naňho, venujte mu pozornosť a komunikujte čo sa deje.
Komunikujte empaticky. Reflektujte a zrkadlíte synove emócie. Hlavne dajte najavo, že ich prijímate. Pracujte s nimi. Komunikujte mu, že vidíte, počujete, že chce niečo povedať. Tiež to, že ste zvedavá čo chce povedať. Vidím, že chceš niečo povedať. Aj ty nám chceš povedať čo sa dnes stalo. Najradšej by si nám to povedal hneď.
Nastavujte však synovi hranice. Teraz však hovorí mladší. Môžeš hovoriť keď skončí.
Popr. neskáčeme si do reči. Rada si to vypočujem keď mladší skončí.
Syna oceňujte, prejavujte mu dôveru. Dávajte mu pocítiť, že sa zaujímate, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť. A to aj keď sa vám zdá, že on nemá záujem. Aspoň mu reflektujte ten nezáujem, podajte informáciu o jeho správaní, skúste hádať ako sa cíti. Dajte najavo, že ste tam preňho, že ho vnímate, snažíte sa mu rozumieť a že sa zaujímate. Kľudne vyjadrite aj vašu potrebu sa s ním rozprávať, ale príjmite ak nechce.
Venujte mu pozornosť, prejavujte lásku, dávajte mu pocítiť, že je pre vás dôležitý. Je dôležité prijať jeho ako osobu s nejakým prežívaním. Krik, vyhrážky, rýchle zastavenie jeho správania, trest narúšajú vzťah a dôveru. Dávajú synovi správu, že jeho prežívanie a správanie nie sú dôležité, že vám na nich nezáleží.
Sledujte synove signály a napĺňajte jeho potreby. Predpoklad je, že ak bude mať potreby naplnené, nemal by si ich vyžadovať správaním.
Ak by vám to prerástlo cez hlavu, nevedeli by ste s rady, kľudne sa poraďte s odborníkom, pátrajte po príčine a po efketívnom spôsobe napĺňania synových potrieb.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com