Ako pristupovať k trojročnej dcére, ktorá nepočúva?

Dobrý deň,

mám taký problém s trojročnou dcérkou, že čím je staršia, tak tým menej počúva. Chodí do škôlky, tam sú z nej už tiež učiteľky zúfalé. Je veľmi ubehaná. Ide rovno a zrazu si zmyslí, že ide do prava. Úplne opačne ako iné deti. Začala všetko dávať do pusy, ale že všetko. Či keď sme von na pieskovisku, tak prvá hrsť ide rovno do úst, kamienky, trávu. Doma si kreslíme a už ma vodové farby v puse, neviem či to provokuje, alebo niečo skúša. Všetko je nie, hádže sa o zem, keď nie je po jej. Pohybu má až až. Snažím sa jej venovať na plno, ale vždy je niečo zle. Vkuse kričí, piští. Chce kaleráb, dám jej a začne plakať, že ho nechce. O sekundu už plače, že ho chce.

Začala biť mňa a aj manžela. Keď sme mimo dosah, tak začne biť seba po hlave. Už som rozmýšľala, že s ňou zájdem k psychiatričke. Keby sa jej nevenujem s manželom, tak nepoviem ani slovo, ale vkuse sme s ňou.

Aj s cikaním a kakaním máme problém, ako keby sa hanbila povedať. Raz za čas povie. Raz za deň sa vždy stane, že sa pociká. Keď ju ideme dať na záchod, tam začne vystrájat, spierať, kričať, vrieskať. Inak je veľmi šikovná, rozpráva, spieva, pozná farby.

Je takéto správanie normálne?

Ako máme k dcére pristupovať?

Občas pochybujem, že či je normálna.

Ďakujem