Dobrý deň,
chcela by som sa informovať ohľadom 13 ročného syna, ktorý bol dobrý žiak v škole a neboli s ním väčšie problémy. Začalo to tým, že nechcel chodiť k svojmu otcovi na víkendy. Samozrejme dôvod bola partnerka jeho otca, s ktorou žiaľ nemajú dobrý vzťah.
Snažila som sa s ním samozrejme aj rozprávať dohovárať mu. Dokonca aj jeho otec, s ktorým máme dobré vzťahy bol u nás a riešili sme to. No ostalo to na bode mrazu. Syn sa jednoducho rozhodol nechodiť k otcovi.
A prišiel problém v škole, kde sa zhoršil. Následne aj zbil spolužiaka, nakoľko bol vyprokovaný. V škole majú aj psychologickú poradňu, čiže som povedala, že by bolo dobré, aby navštívil aj psychologičku a porozprával sa s ňou.
Hlavný problém je jeho závislosť na PC. Pre problém v škole a zhoršením známok som mu odpojila pripojenie na sieť. Tým pádom je bez hier a you tuberov. A tak máme s priateľom doma peklo. Stále odvráva, zvyšuje na mňa hlas, trieska a jednoducho robí naschvály. Nálady sa u neho menia z minúty na minútu.
Snažím sa s ním normálne komunikovať a pýtam sa ho, že prečo to robí. A pokiaľ neprestane, nezlepší si prospech, tak nebude mať pripojenie.
Partnerovi dochádza už trpezlivosť a je z môjho syna nervózny. Vyhráža sa odchodom, nakoľko to prestáva zvládať .Nešťastná som z toho všetkého. Snažím sa mať so synom dobrý vzťah. Chcem byť kamarátka a aj matka.
No vidím, že sa mi nevypláca byť moc dobrá a kamarátska.
Čo mi odporúčate?
Ako mám postupovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
vidím, že vás aktuálna situácia trápi a neviete si s ňou rady. Doma to máte so synom ťažké, neviete sa dohodnúť, náročné chvíle sú na dennom poriadku. Čo skúšate, nefunguje.
Vo väčšine prípadov to znamená, že by bolo dobré skúsiť to inak.
Syn prejavuje isté správanie. Zhoršil sa v škole, pobil sa. Správanie je len prejav. To čo vidíme navonok. Avšak za správaním sa skrýva nejaká emócia, za ňou nejaká nenaplnená potreba. Syn si skúša nejako naplniť tú potrebu. Správaním buď volá po niekom kto mu pomôže, poprípade si ním tú potrebu napĺňa.
Dali ste mu trest. Odpojili ste ho od PC, a ešte sa to zhoršilo. Chápem, že vám záleží na jeho prospechu a slušnom správaním, avšak je možné, že v jeho situácii bol PC jeho zdrojom naplnenia potreby. Tiež je možné, že to vníma, že ho trestáte za to, že sa nemá dobre (ak vezmeme do úvahy, že zmena v škole je len prejavom, odrazom vnútorného prežívania). Samozrejme, že nenabádam na to, aby na PC trávil veľa času, avšak namiesto trestu by bola možno efektívnejšia dohoda, kompromis, nastavenie pravidlá. Syn potrebuje určite hranice, ale aj láskavosť, rešpekt a partnerstvo.
Syn sa hnevá, avšak za hnevom sa väčšinou skrýva strach alebo smútok. Hnev je len sprievodná sekundárna emócia.
Skúste syna vnímať a reagovať na jeho potreby. Pomenujte jeho emócie. Ukážte mu, že sa mu snažíte rozumieť, že je pre vás dôležitý. Niečo sa v ňom deje a jeho vonkajšie prejavy poukazujú na jeho vnútorné prežívanie.
S jeho otcom ste odlúčení, on tam odmieta chodiť, hoci by možno chcel. Musí mať aj z tohto v hlave zmätok. Do toho je vo veľmi citlivom veku. V škole je problém, u otca je problém, doma je problém. Syn potrebuje nejaké zdroje napĺňania potrieb.
Určite by som odporúčala, aby skúsil toho školského psychológa, poprípade aj vy, alebo aj spolu so synom, aby ste skúsili zlepšiť komunikáciu, aby ste sa dokázali lepšie pochopiť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com