Dobrý deň,
synček bude mať čoskoro 3 roky a zatiaľ zaspáva a spáva buď so mnou alebo s manželom. Chceme, aby začal spávať vo svojej izbe a sám.
Ako ho najlepšie na tento krok pripraviť?
Keď občas zostane sám v miestnosti, tak začne vykrikovať: ,,Mama som tu sám". Predpokladáme, že teda má nejaké obdobie, kedy nechce byť sám.
Je už vhodný čas na spávanie vo svojej izbe?
Má ročného brata, ktorý by časom začal spávať s ním.
Ďakujem
Dobrý deň,
v tomto prípade je veľmi dôležité ako celú situáciu vnímate vy. Syn sa pravdepodobne cíti veľmi bezpečne a isto vo vašej prítomnosti. Potrebuje cítiť od vás aj to, že mu veríte, že to zvládne bez vás. My dospelí si ako prví musíme svoje emócie spracovať a vysporiadať sa s nimi, pretože potrebujeme byť pre naše deti oporou a musíme im veriť a dodávať odvahu. Nedá sa povedať, kedy je ideálny vek pre spánok v samostatnej izbe.
Na samostatný spánok by malo byť pripravené aj dieťa aj rodičia. Ak syn ešte nie je a vy už ste, treba hľadať kompromis. Možno sa mu podarí zaspať, ale môžete mu dovoliť prísť za vami. Potom ho môžete odprevadiť a chvíľu s ním poležať kým si nezvykne na novú situáciu. Popr. chvíľu pri ňom budete, potom odchádzate. Treba hľadať čo by vám fungovalo.
Čo sa týka prípravy dôležité je hľadať správne slová pre motiváciu. Napr. Pripravili sme spoločne pre teba peknú izbičku a už je čas, že by si ju aj vyskúšal. Opýtajte sa ho, či ešte niečo tam potrebuje, aby mu bolo v postieľke príjemne. Urobte z postele bezpečné a príjemné miesto. Vhodný je napr. aj spoločník do postele nejaká hračka.
Čo sa týka následného uspávania je dôležité, aby sa dieťa pred spánkom zrelaxovalo a spájalo si čas ukladania sa s bezpečím a istotou. Ak k tomuto pocitu bezpečia potrebuje vás v tejto chvíli, tak by som to akceptovala. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".
Využívajte citlivú a empatickú komunikáciu. Prihliadajte na jeho potreby, pocity a nalaďte sa na ne. Napr. Vidím, že sa niečoho obávaš.. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Napr. Skúsme to spoločne vyriešiť. Ak by syn nevedel odpovedať, dajte mu vhodné možnosti. Napr. Pomohlo by ti mať zapnutú malú lampičku?
Snažte sa, aby synček ostal vo svojej postieľke a využite prostriedky, ktoré by mu mohli pomôcť (pohladenie, stískanie, svetielko, spievanie). Chyťte ho za ruku a odprevaďte do postieľky. Môžete povedať nejaké kúzlo pre pekné sny. Je to na vašej fantázií a zistení, čo bude fungovať. Je potrebné skúšať.
Pracovať s emóciami u takýchto malých detí je vhodné aj pomocou knižiek. Výborná je napr. Víla zo šatôčky alebo Škriatok v pyžamku, Nechcem spinkať- obrázková knižka. Môžete si príbehy čítať pred spaním.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička