Dobrý deň,
mám dvojročnú dcérku a som v 37. týždni s druhým dieťatkom. Pôrod môže prísť už prakticky každú chvíľu.
Dcérka v poslednom čase veľmi vníma či som, alebo nie som s ňou. Často ma "hľadá". Všetko robíme spolu, utíšiť pri nehodách alebo krivde a podobne môžem iba ja. Asi najvyhrotenejšie je to pri spánku, z ktorého sa začala aj občas budiť, čo veľmi nebývalo. Zaspávanie s niekým iným nehrozí (áno, niekedy samozrejme nie je problém ide sama aj a ockom, alebo zoberie to keď jej vysvetlím, že pôjde s ockom maminka niečo dorobí a príde, všetko v poriadku, no asi častejšie nie najmä teraz posledné dni).
Myslím si, že určite vníma aj môj stres a nepokoj. Strach z pôrodu a toho celého znova naozaj čakám každú chvíľu a nie vždy sa mi darí nebyť z toho v tomto "stave". A všeobecne je to veľmi náročné a určite veľa veci môže vplývať.
Čo by ste poradili ako to riešiť?
Mám nechávať dcéru zaspávať samu, odísť z izby alebo nechať ocka s ňou?
Keď to príde, mám to s dcérou komunikovať?
Už teraz jej občas hovorím, že maminka bude musieť ísť po bábätko a bude pár dní v nemocnici kým sa nezotaví, že bude s ockom a potom prídu po maminku aj bábo.
Dcérka má dva roky a mesiac, z rozprávania má pár svojich slov. Ide nám to postupne, ale ešte nerozpráva. Rozumieť samozrejme rozumie.
Ďakujem
Dobrý deň,
v tomto prípade je veľmi dôležité ako celú situáciu vnímate vy. Dcérka sa pravdepodobne cíti veľmi bezpečne a isto vo vašej prítomnosti. Potrebuje cítiť od vás aj to, že jej veríte, že to zvládne chvíľu bez vás. My dospelí si ako prví musíme svoje emócie spracovať a vysporiadať sa s nimi, pretože potrebujeme byť pre naše deti oporou a musíme im veriť a dodávať odvahu. Pokiaľ sa vám to veľmi nedarí, pociťujete neistotu skúste si o tom pohovoriť s vašim manželom.
Citlivo mu vysvetlite vašu situáciu, prečo sa cítite tak ako sa cítite a môžete sa spýtať, ako by sme to spoločne mohli vyriešiť. Už len vyrozprávanie sa pôsobí terapeuticky a možno vám pomôže získať iný vhľad do situácie. Skúste sa dohodnúť s manželom ako budete počas pobytu v nemocnici v kontakte, to vám pomôže získať nejakú istotu. Dohodnite si aj nejaký denný režim, ktorý by mal s malou dodržiavať.
Dcérku zapájajte do príprav súvisiacich s príchodom súrodenca. Môže pomáhať napríklad pri kupovaní výbavy. Môžete jej ukazovať fotky ako bola on v brušku a teraz je v brušku braček. Dieťa sa tak bude cítiť zúčastnené a bude cítiť, že ho rodičia považujú za rovnocenného člena rodiny, ktorého názor je tiež dôležitý aj keď ešte nerozpráva určite pochopí toho viac ako si myslíte.
Dcérku môžete pomaly a citlivo pripravovať na odlúčenie aj prenechaním niektorých činností na otecka. Opúšťanie domácnosti by mali rodičia aj deti "trénovať". Postupne môžete čas predlžovať. Dcérku nechávajte však vždy s blízkymi osobami. Dieťa obklopené blízkymi ľuďmi sa situácii ľahšie prispôsobí. Ešte keď je to možné váš odchod by mal prebiehať v čase, keď je dieťa v dobrej nálade - vyspaté, napapané. Nie vtedy, keď je mrzuté alebo choré. Rozlúčka by nemala byť dlhá napr. pusa, uistenie, že prídem napr. keď sa vyspinkáš (nepoužívajte nejaký časový interval napr. na obed, ráno- dieťa im ešte nerozumie). Vždy je však dobré sa rozlúčiť. Za každé zvládnuté odlúčenie by malo dieťa dostať pochvalu. Maminka je na teba hrdá ako pekne si sa pohrala s ockom keď som bola preč.
Ak sa vám podarí rozlúčiť príliš to nepredlžujte aj keď to bude pre vás ťažké. Vyjadrite jej, že to zvládne, dôverujte jej. Na prípadný plač je dobré reagovať objatím a slovami, že ju máte radi, určite sa vrátite. Sľúbte, že sa čoskoro uvidíte. Aby odhadla časový interval návratu zakrúžkujte si dni v kalendári, ktoré si bude čiarkať a bude vedieť približne kedy sa vrátite. V tom jej bude pomáhať práve otecko. Môže to byť ich každodenný rituál ráno. Prípadne vyrobte si ešte pred odchodom taký kalendár s približne 5-6timi dňami môžete ho kreatívne vyzdobiť , ktorý následne budú s ockom sledovať.
Skúste využiť aj dostupné publikácie o tom, keď sa dieťatku má narodiť súrodenec. Na internete nájdete toho mnoho napríklad Mamička má bábätko. Tak isto môžete využiť rôzne hry, aby dcérka mala predstavu o tom ako to celé prebieha (medvedica čaká maličké, keď sa už pýta na svet musí na chvíľu odísť aby jej pomohli, súrodenec zostane s ockom medveďom doma, čakajú na maminku, hrajú sa spolu a pod.). Vzácny čas, keď tu ešte stále budete len pre svoje prvé dieťa vás upokojí a vaše dieťa uistí o tom, že o vaše lásku s príchodom nového súrodenca nepríde. Dieťa získa lepšiu predstavu o tom, čo sa bude v najbližšie dni odohrávať a vy zas pochopíte jeho obavy.
Nebojte sa všetky negatívne emócie aj výčitky, ktoré budete mať sa časom pominú akonáhle prídete domov a opäť sa začnete venovať aj tej staršej dcérke. Možno jej bude chvíľku trvať sa na vás znova napojiť, ale ak váš vzťah bol pevný, čo pravdepodobne bol ono sa to určite udeje a všetko bude v poriadku. To ako vaša rodinná situácia bude vyzerať po príchode súrodenca na svet tiež závisí od vášho prístupu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička