Ako presvedčiť 6 ročnú dcérku, že musí hrýzť jedlo prednými zubami?

Dobrý deň,

vo vašom prípade ide o dosť nezvyčajnú situáciu. Preto by som sa na vašom mieste v prvom rade pokúsila skôr pátrať bližšie po príčine tohto dcérkinho bloku.

Skúste najskôr návštevu u stomatológa, ktorý prešetrí chrup. Zistí, či je všetko z tohto hľadiska v poriadku. Tak isto je dôležité vedieť, či dieťa prospieva z hľadiska výživy na svoj vek.

Skúste aj sama popremýšľať kedy to u nej zhruba začalo a dať dokopy možné príčiny tohto správania. Môže jej napríklad vadiť, keď sa jej jedlo dostane medzi zuby, má strach z veľkých kúskov... Následne môžete skúsiť rôzne preventívne stratégie. Naozaj vo všetkých situáciách jej robí problém jesť prednými zubami? Aj keď ide napríklad o keksík? Toto si treba tiež zodpovedať.

Nútiť ju, ani nejako trestať za nezjedenie jedla v tomto prípade nebude mať žiadny význam. Skôr naopak. Zvýši sa jej nechutenstvo k jedlu a aj samotný strach, či blok, ktorý prežíva.

Ak je všetko z medicínskeho hľadiska v poriadku odporúčala by som s ňou rešpektujúco komunikovať. Často sa stáva, že nás deti týmto spôsobom len nejak skúšajú, snažia sa presadiť svoje aby sme im vyhoveli.

To znamená, prijmite jej aktuálne pocity alebo popíšte situáciu. Následne sa pýtajte ako by ste jej mohli pomôcť. Napríklad: Vidím, že opäť odmietaš odhryznúť z chlebíka, možno sa niečoho bojíš, ale niektoré potraviny jeme takýmto spôsobom, máš nejaký návrh ako by sme to mohli urobiť? Môžem ti nejako pomôcť?

Ak by vám nepovedala nič skúste jej nejaké návrhy dať. Neuchyľujte sa hneď k úplnému rozkúskovaniu. Skúste to napríklad postupne - dobre dohodneme sa, že chlebík ti rozdelím na 3 časti, neskôr prejdite ku dvom a pod. Nájdite spoločne nejaké riešenia vhodné pre vás obidve.

Ak s dcérkou máte nejakú dohodu, že ste jej pomohli už tým, že ste jej chlebík rozdelili napriek tomu protestuje odporúča sa prijať jej aktuálne rozhodnutie. Avšak musí si byť vedomá, že ďalšie jedlo dostane až o nejaký čas.

Podávanie jedla by malo byť v tomto prípade pravidelné s čo najväčšou rozmanitosťou. Už je na dcére koľko jedla sama z taniera zje. Napr. keď si vyberie len hrášok s ryžou a mäso nie je to v poriadku. Veľkosť porcií by mala byť skôr menšia a v prípade, že bude chcieť, bude môcť si dobrať aj viac.

Buďte jej dobrým príkladom a využívajte spoločné stolovanie, v ktorom sa učí aj sociálnym zručnostiam. Tak isto môžete spoločne využívať aj rôzne práce v kuchyni. Chlebík si spoločne vyzdobiť tak, aby pôsobil "na zjedenie" a bude tak motiváciou pre dcérku.

Medzi jedlami neponúkajte zbytočne energeticky nabité potraviny. Skôr ich môžete dať ako maškrtu po jedle.

Nečakajte zmenu hneď zo dňa na deň. Skôr sa ozbrojte trpezlivosťou. Dcérka musí pochopiť, že to myslíte vážne. Tak isto musí mať vo vás istotu a dôveru. Musí vidieť, že jej veríte, že to dokáže.

V prípade, že by sa to už veľmi odrážalo na dcérkiných emóciách, neprospievala by vzhľadom na vek, vyskytli by sa ďalšie somatické ťažkosti ako vracanie a pod., tak odporúčam psychológa. Niektoré techniky by mohli pomôcť.

Prajem veľa zdaru.