Dobrý deň,
už niekoľko rokov sledujem u 10-ročného syna obdobia, keď v čase odchodu na nočný spánok podľahne istej depresii. Nechce byť sám, najradšej by spal s nami v spálni.
Keď mal syn 4 -5 rokov, tak nechcel, aby prišla noc. Želal si, aby bolo hneď ráno. Aj keď zaspal, strhával sa zo sna a pýtal sa, či už je ráno. Niekedy sme to riešili jednorázovým podaním Persenu.
Teraz má syn 10 rokov. Okrem požiadavky, aby som spala pri ňom a 6-ročnej sestre v detskej izbe, máva aj otázky týkajúce sa života. Načo vlastne žije, prečo je na svete a má z toho evidentnú hrôzu. Vraj sa mu zdá, že je v hlave niekoho iného a pozoruje sa. Zjavne ho to desí, je celý nesvoj a niekedy plače.
Je to podľa vás prirodzený vývoj dieťaťa? Mám to riešiť s odborníkom?
Ďakujem, Maja
Dobrý deň Majka,
ďakujem za otázku a dôveru.
Medzi 9 - 11 rokom deti začínajú chápať koncept smrti a objavujú sa strachy s tým spojené. Medzi 7 - 12 rokom sa objavuje strach z toho, čo všetko sa im môže stať.
Synove prejavy sa môžu objavovať kvôli jeho osobnosti (možno je senzitívnejší), ale mohlo by ísť aj o nejakú formu úzkostnej poruchy. Úzkostné prejavy pretrvávajú dlhšie, sú iracionálne, obmedzujú vo fungovaní.
To, že sa synovi zdá, že sa pozoruje je prejav neštandardný.
Vidím, že už ste z toho aj vy znepokojená. Ak máte pocit, že jeho strach je priveľký, iracionálny a obmedzuje ho v jeho každodennom fungovaní, popr. trvá pridlho a jeho prejavy sú neprimerané, určite odporúčam konzultovanie s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com