Dobrý deň,
poraďte mi ako prekonať strach z odlúčenia na 5 dní od dcérky, kým budem v nemocnici s druhým dieťaťom, ktoré sa má už o mesiac narodiť. Dcérka bude mať rok. Manžel sa snaží 2 mesiace ju uspať a nezaspí pri ňom. Zaspí len pri mne. Vyhľadáva ma, chce len mňa. Manžel je s ňou viac ako z polovice menej ako ja, keďže chodí do práce a cez voľno pracuje na novom byte.
Je pravda, že maminy to zvládajú väčšinou horšie ako detičky?
Môže mať dieťa traumu do budúcna, keď bude 5 dní bez mojej prítomnosti?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem vašim obavám. Pravdepodobne ste s dcérkou na seba dosť naviazané, čo je určite v poriadku.
Pokiaľ máte v manželovi dôveru, skúste s ním odkomunikovať svoje obavy. Citlivo mu vysvetlite vašu situáciu, prečo sa cítite tak ako sa cítite a môžete sa spýtať, ako by sme to spoločne mohli vyriešiť. Už len vyrozprávanie sa pôsobí terapeuticky a možno vám pomôže získať iný vhľad do situácie. Skúste sa dohodnúť s manželom ako budete počas pobytu v nemocnici v kontakte, to vám pomôže získať nejakú istotu.
Tak isto skúste si reálne pomenúvavať, z čoho konkrétne máte strach. Kľudne si môžete hovoriť ako sa cítite. Keď si niečo reálne pomenovávame a priznáme si to ľahšie sa potom s tým náš mozog vie vysporiadať.
Kľudne si môžete na papier spísať, že v čom vidíte najväčšie problémy a následne aj prežívané emócie s tým súvisiace. Svoje negatívne myšlienky, ktoré stále zamestnávajú vašu myseľ môžete reálne pozmeniť na papieri. Skúste myšlienku typu: Stratím s dcérkou kontakt, doma to dcérka nezvládne premeniť na prijateľnú, povzbudzujúcu. Napríklad: Budem s ňou v kontakte tak často ako budem vedieť, je v bezpečí s dôverným človekom a spoločne to zvládnu najlepšie ako vedia. Neustále sa potom k tým pozitívnym myšlienkam vracajte.
Pomôcť môže aj to, keď si nájdete pre vás vhodné rôzne pozitívne formulky, ktoré si pre prípad môžete niekoľkokrát opakovať ako "bude to bez komplikácií".
Dieťatko je aktuálne v citlivom období, môže prežívať separačnú úzkosť, preto sú jej reakcie na vaše odlúčenie také výrazné. Skúste v jej prípade postupné navykovanie na iných ľudí hlavne teda na manžela, ktorý s ňou pravdepodobne ostane, aj keď už za mesiac veľký posun nemôžeme očakávať. Postupujte pri tom tak ako sa rieši separačná úzkosť.
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Nebojte budete mať dosť času na váš vzťah po vašom návrate z pôrodnice. Aj keď sa niečo v psychike odzrkadlí, váš následný vzťah založený na dôvere, bezpečnej vzťahovej väzbe to rozhodne môže napraviť. Dôležité je potom si zadeliť čas tak, aby ste sa tej staršej dokázali venovať. Zapájajte ju do starostlivosti o menšieho súrodenca, prejavujte jej dostatok lásky a pozornosti. Záleží to už od vás aké budete mať možnosti, aké náročné bude menšie bábätko.
Nebojte sa všetky negatívne emócie aj výčitky, ktoré budete mať sa časom pominú akonáhle prídete domov a opäť sa začnete venovať aj tej staršej dcérke. Možno jej bude chvíľku trvať sa na vás znova napojiť, ale ak váš vzťah bol pevný, čo pravdepodobne bol ono sa to určite udeje a všetko bude v poriadku.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička