Dobrý deň,
môj štvorročný syn má strach zo škôlky a už aj zo školy. Je veľmi citlivý. Do škôlky nastúpil v januári 2019 s plačom a so strachom. Obľúbil si niektoré pani učiteľky a postupne sa to zlepšovalo.
Kameň úrazu je vždy choroba, ktorá u neho trvá vždy minimálne mesiac. No na konci školského roka bol smutný, že som pre neho prišla priskoro. Syn chodí do škôlky len na doobedie. Dokopy tam bol 3 mesiace.
Zlom ostal vtedy, keď sa jeho obľúbená pani učiteľka už nevrátila. Išla na dôchodok. Ostala mu len jedna obľúbená pani učiteľka a na nej je ako kliešť.
V škôlke vraj poslúcha a do aktivít sa zapája. Viem, že to nie je z jeho vlastnej vôle. Vždy ho do hry musia zapojiť učiteľky, pretože on má strach. Je múdry a vie viac ako jeho vrstovníci. Vyzerá aj o rok starší.
Problém má aj s obliekaním. Zvláda ho, ale keď má problém napríklad nedarí zapnúť zips, tak začne stresovať a plakať. Pani učiteľky im hovoria, že to už musia robiť sami, lebo sú veľký. On nezvláda stres z toho.
Doma mu hovoríme, že je to normálne, keď sa mu niečo nedarí hneď. Že všetci sa učíme a veci si vysvetľujeme.Vysvetľovanie u nás nepomáha. Vlastné zlyhanie mu naháňa strach a kvôli tomu začína stresovať aj zo školy. A aj preto, lebo tam nebude maminka alebo tatinko.
Na prázdninách ešte u nikoho nebol. Nemá problém ostať s rodinou, keď potrebujeme niečo vybavovať.
Pred škôlkou chodil do prípravky a tam sa mu páčilo. Bolo to však lážo plážo bez pravidiel.
Teraz hocikedy, keď ho napadne škola alebo škôlka, tak začne plakať, že tam nechce ísť. Iba vtedy, keď tam bude jeho obľúbená pani učiteľka. Chce sedieť iba pri nej a kladie si aj iné podmienky.
Momentálne je chorý a lekárka nám odporučila odklad do januára.
Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že synček má naozaj v škôlke trochu ťažkosti. Zrejme je citlivý a ťažšie nesie odlúčenie. Zdá sa tiež, že ťažko nesie keď sa mu nedarí.
Záleží od toho, či je to spôsobené tým, že nie je na škôlku ešte pripravený, poprípade tým, že veľa chýba, poprípade niečím úplne iným.
Neviem či ste doma, čí má súrodenca, ako zvláda emócie, odlúčenie od vás, ako máte doma nastavené pravidlá, hranice. Je veľa vecí, ktoré môžu zavážiť.
Ak sa aj vám zdá, že odklad mu prospeje, dala by som na pediatričku. Avšak odporúčam rozhovor a spoluprácu so škôlkou, učiteľkami, poraďte sa aj s nimi. Ak by ste mali pocit, že je niečo iné v neporiadku, môžete konzultovať aj so psychológom.
Hlavne synovi vytvárajte bezpečné, prijímajúce prostredie, kde sa bude cítiť slobodný vyjadriť jeho emócie. Poskytujte mu empatickú reakciu, nastavujte láskavé hranice. Prijímajte jeho strachy a emócie a pracujte s nimi. Rozprávajte sa s ním.
Dajte mu najavo, že sa mu snažíte rozumieť. Pátrajte po tom, čo je za jeho správaním.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com