Dobrý deň,
s manželom máme nezhody, ktoré sa stupňujú. Máme dvojičky, ktoré majú 3 roky a 3 mesiace. Od ich narodenia sa to medzi nami začalo kaziť.
Málo spánku, veľa starostlivosti (čo ja beriem), ale manžel to nezvládal. Stále opakoval, že on sa musí vyspať. Pomáhal mi z donútenia. Má vysoké ego, plus je to cholerik a sám to o sebe tvrdí. Pracuje, zarába, voľný čas venoval doteraz behaniu po horách, tréningom a pretekom. To zaberalo značnú časť spoločného času tráveného s detičkami, ktorý mohol využiť na to byť s nimi.
Nehovoriac o tom, že potom oddychoval, chodil s kamarátmi otužovať, na burgre aj chodí a ja som v podstate na seba čas nemala. Až tak mi to nevadilo, ja som oddychovala, keď deti spali. Za toto bolo najviac hádok.
Po svadbe (deti mali rok) behával stále, ale niečo sa zmenilo. Začal mi nadávať, slovne ma napádať (veľakrát aj pred bábätkami). Jeho rodina (mama, sestra, otec) mi povedali, že on je taký a že už sa ukázal.
V amoku sa mi aj slovne vyhrážal všeličím (udajne to povedal, lebo sa v danej hádke iba bránil slovne a povie čokoľvek). Párkrát som sa ho už aj naozaj zľakla.
Uráža mňa a aj moju rodinu, berie si do ust môjho zosnulého otca a vyjadril sa aj, že sme ho nechali zdochnúť (bohužiaľ bol súčasťou jeho života vo veľkej miere alkohol) a podobne.
Mňa to už nebaví, nechcem byt terčom slovných útokov a nechcem, aby deti vyrastali v prostredí, kde je dusno. Ja sa snažím pred deťmi situáciu zachraňovať ako sa dá.
Zároveň sa bojím od neho odísť, lebo neviem ako. Muž je vyštudovaný právnik a bývalý policajný vyšetrovateľ. Mám pocit, že bude robiť problémy v každom smere.
Ako ďalej žiť?
Mám podnikať nejaké kroky?
Viem, že kvôli deťom zostávať vo vzťahu zmysel veľmi nemá, no zároveň nechcem, aby boli bez otca. Z môjho pohľadu pre nich veľkým vzorom nie je. Do manželskej poradne ísť nechce a o problémoch sa odmieta rozprávať. Čaká, že sa to zmení samé od seba, že iba ja sa budem meniť tak, aby som mu vyhovovala.
Počas hádky sa vyjadril, že ľutuje to, že má so mnou deti.
Čo mám robiť?
Ďakujem
Dobrý deň,
v prvom rade určite treba komunikovať. Povedzte ako vy vidíte situáciu, ako sa v nej cítite a čo by vám pomohlo. Predostrite svoje predstavy, návrhy. Môžete si spoločne vypracovať nejaké pravidlá.
Druhou voľbou je manželská poradňa.
Píšete však, že na strane manžela vôľa nie je. Zmena nenastane kým on sám nebude chcieť. Porozmýšľajte teda čo by ste potrebovali a čo by ste vy sama mohli urobiť pre to, aby ste sa cítili lepšie.
Podľa toho čo píšete, tak sa manželom cítite ohrozená, nadáva vás, je slovne agresívny. Neviem nakoľko je to intenzívne a časté, ale takéto prostredie pre deti vhodné nie je, a tiež je potrebné ustrážiť si svoje zdravie a hranice. Žiť v strachu nie je cesta.
Cítite neistotu, strach, od manžela nedostávate, čo potrebujete. Mali by ste ošetriť aj seba.
Treba si zvážiť pre a proti všetkých alternatív, aktuálnu situáciu a jej možné následky. Ak zvažujete, že odídete, ale máte strach, poraďte sa napr. s Centrom právnej pomoci, popr. s centrami, ktoré sa zaoberajú pomocou ženám, ktoré sa rozhodli z nepriaznivého rodinného prostredia odísť.
Ak cítite neistotu, neviete ako ďalej, môžete sa poradiť aj so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com