Dobrý deň,
momentálne riešime súdnou cestou úpravu styku 5 ročnej dcéry s otcom.
Dcéra mala rok, keď sme sa s jej otcom rozišli. Stretáva sa s ním každú druhú sobotu. Otec ju chce na celý víkend. Dcéra tam chodí s odporom, málo sa jej venuje.
Dcére vadí, že môjho partnera nemôže volať ocino. No začala ho tak spontánne volať. S mojím partnerom máme ukážkový vzťah a dcérku vychovávame spoločne. Dcérka chytí paniku, keď jej poviem, že by mala spať u otca. Podľa mňa nie je na to pripravená. S otcom nemá dobrý vzťah. On si ten vzťah s ňou nevie vybudovať a keď mu radím, tak ma nepočúva.
Súd navrhol psychologičku. Tá má názor, aby som dcéru naučila môjho partnera volať menom. A žiada, aby som ja spravila niečo preto, aby partner so mnou komunikoval ohľadom malej a aby nebola u neho v strese. Ja som sa o to snažila štyri roky.
Ako mám postupovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
žiaľ, neviem či vám v tejto situácii viem poradiť.
Ak vidíte, že sa dcéra u svojho otca trápi, nechce tam chodiť, potrebujete asi súdu predložiť posudok od psychologičky, popr. iných odborníkov. Komunikujte so sociálnymi pracovníčkami, ktoré váš prípad poznajú.
Za súd a ani za bývalého partnera nerozhodujete. Môžete sa rozhodnúť za seba a dávať dcére doma čo najviac lásky, bezpečia a podpory. Rozprávajte sa s ňou otvorene, vysvetlite jej kto je kto, v akom ste vzťahu. Avšak asi sa tiež rozhodne sama ako bude koho volať.
V prvom rade treba myslieť na dcérku, aby akékoľvek vaše kroky boli v jej najlepšom záujme. Určite by bolo pre ňu najlepšie, ak by ste s bývalým partnerom dokázali komunikovať bez emócii a vedeli sa dohodnúť bez hádok.
Je to však záležitosť dvoch, vy môžete vyjadriť vôľu niečo zlepšiť, avšak nie je to len na vás.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com