Dobrý deň,
syn bude mať koncom septembra 3 roky. Ako 2,7-ročného sme sa ho pokúšali bezúspešne odplienkovať. Nič zlé spojené s cikaním sa mu nestalo, ani z našej strany žiadne karhanie, žiaden nátlak.
Tiež si myslím, že to nie je nič fyziologické. Nikdy nemal žiaden zdravotný problém s tým spojený. Možno posledný mesiac sme viac naliehali, lebo mám nastúpiť do práce.
Problém je v tom, že on zadržiava celý deň. Prešľapuje a bráni sa zubami nechtami ako keby mal z toho strach alebo blok. A mám obavu, že to je hlboko v ňom. Skúšali sme vysvetľovanie, učenie pomocou hry, odmenu. Ukazoval mu cikanie tatino, kamarát - rovesník.
Dôležitá informácia je, že do plienky sa vyciká, ale tiež sa bráni a nakoniec pustí. Do škôlky chodí pár dní, tam tiež neciká. Chodí zatiaľ iba na 3 hodiny.
Má aj oneskorený vývin reči, to riešime s logopedičkou. Tá sa tiež vyjadrila, že má oneskorený vývin a neskôr dozrieva. V reči sa pekne rozbieha.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
momentálne sa pri deťoch neodporúča "tlačiť" nejakým spôsobom na dieťa v tomto smere. Každé jedno zdravé dieťatko do školy vstúpi bez plienok, niekto skôr, niekto neskôr, ale keď na to dozrie, príde to samé. Plienka je pre neho ešte, pravdepodobne, stále väčšia istota ako záchod či nočník.
Viem, že je možno aj na vás nejaký tlak z vonkajšej strany a snažíte sa tento "problém" u syna odstrániť. No čím viac sa človek bude v tomto smere snažiť, často to vedie práve k opaku a nie očakávanému výsledku.
Samozrejme, predošlé slová neznamenajú, že dieťatko treba úplne nechať tak. Môžete mu ponúkať nočník, opýtať sa ho, kde chce cikať, keď to na ňom vidíte. Niekedy, keď idete vy alebo manžel na WC, pripomínajte mu, kde sa čo robí, aby pochopil, že je to prirodzená vec.
Neviem nakoľko komunikuje, keďže píšete, že má oneskorený vývin reči, teda neviem odporúčať nejaké komunikačné techniky. Väčšinou sa odporúča prijať potreby a emócie dieťaťa a pýtať sa ho, čo by potrebovalo, ako by sme mu mohli pomôcť, aby mu bolo lepšie a pod. Tak isto sa odporúča komunikácia pomocou rôznych knižiek na túto tematiku. Postupne môžete skúšať sadanie na záchod či nočník, najskôr s plienkou a pomaly sa pokúsiť ju potom odstraňovať.
Vytvárajte mu pokojné a bezpečné prostredie s prijatím jeho aktuálnych potrieb a želaní. Dôverujte mu, že to napokon určite ako každé zdravé dieťatko zvládne.
V prípade, že by to pretrvávalo dlhodobejšie, prípadne dieťa by bolo z toho frustrované, tak vyhľadajte odborníka, aby sa vylúčila prípadná organická príčina. Alebo s ním môže dlhodobejšie pracovať psychológ a prísť na koreň problému.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička