Ako posmeliť dvojročného syna, ktorý sa bojí ľudí?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa s Vami poradiť o našej situácii, ktorá nás s mužom veľmi trápi a aj obmedzuje pri každodennom živote.
Syn má 2 roky a 3 mesiace a už dlho pozorujeme, že má obavy z iných ľudí. Je na mňa ako matku veľmi naviazaný, ani od svojho otca (môjho muža) sa veľakrát nenechá obliecť, dať na nočník, či nakŕmiť. A ani s ním neostane sám doma, alebo nejde s ním von. Všade musím byť aj ja. Ale vonku je to horšie. Doslova sa bojí ujov. Keď niekde stojí ujo, ani tam nejde. Aj keby veľmi chcel ísť napriklad na trampolínu, proste radšej nejde, lebo je tam ujo.
Ženy a deti prijíma lepšie, ale keď ide na šmýkaľku a lezie za ním iné dieťa, radšej zlezie dole. Keď je v pieskovisku a vojde tam iné dieťa, tiež ide odtiaľ preč, aj ked si ho to dieťa vôbec nevšíma. Keď sa húpe na húpačke a príde nejaký otecko blízko ku nám, aj ked sa naň ani nepozrie, chce ísť dole.
Keď príde návšteva k nám, alebo my ideme na návštevu, tak polovicu času ho musím mať na rukách a druhú polovicu s ním všade chodiť. Nedávno som s ním skúsila ísť na detské cvičenie a bolo tam pár maminiek s deťmi. Všetky krásne spolupracovali a môj bol celu dobu na rukách a chcel ísť preč. Trvá to už relativne dlho, pozorujem to pár mesiacov.
Keď sme však niekde dlho, napr. na návšteve už 2 hodiny, tak sa postupne oťuká, aj ked ujov nevyhľadáva, vie sa pohrať napríklad s deťmi. Keď niekoho dobre spozná, napríklad má obľúbeného kamaráta, tak sa na neho teší, pýta sa na neho, behajú spolu. Aj jeho rodičov úplne v pohode prijíma, či mamu alebo tata.
Mužov aj ženy v blízkej rodine, s ktorými sa často stretáva má rád. Pekne rozpráva, všetko vie povedať, je šikovný.
Je toto normálne správanie, alebo len obdobie poznačené nejakou separačnou úzkosťou?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
z toho čo popisujete, tak správanie synčeka sa dá považovať za normálne v jeho veku. Tak ako aj my dospelí sa líšime v sociálnych zručnostiach, tak sa v nich líšia aj naše deti. Nehovoriac aj o tom, že určité predispozície si aj dedia od nás rodičov.
Syn vás potrebuje ako "bezpečnú základňu" aj pri cudzích kontaktoch. Tento strach by sa mal začať vytrácať okolo tretieho roku života, u citlivejších detí aj neskôr. Vtedy sa už dieťatko začne viac zaujímať spoločenský život a spoločnú hru aj s inými deťmi. Taktiež si bude váš obraz vedieť udržať v hlávke dlhšiu dobu.
Odporúčam ísť na všetko pomaly a nevyvíjať na dieťa prílišný tlak, tým bude na vás ešte viac závislejší. To znamená nebagatelizujte jeho strach vetami typu nemáš sa čoho báť, veď choď aj druhé deti sa hrajú a podobne. Cudzím ľuďom ho predstavujte z bezpečia svojej náruče, alebo si ho posaďte na kolená. Dožičte mu ten pocit bezpečia.
Zrkadlite u neho emócie, to čo vidíte. Napríklad: Vidím, že máš strach. Je tu pre teba asi veľa ľudí a cítiš sa neisto. Ako by som ti ja mohla pomôcť? Dajte mu nejaké návrhy. Ak nič nepovie, tak - Pomôže ti, keď pôjdeme k nim spolu, aby ste sa zoznámili?
Tým, že dieťaťu emóciu pomenujete učí sa spojiť si telesný pocit s danou emóciou a jej pomenovaním si rozširuje slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.
Pomaly skúšajte trénovať nechať ho aj osamote s nejakým dôverným blízkym človekom napr. s otcom, postupne intervaly predlžujte. Vždy mu pomenujte kedy sa vrátite (napr. keď prídete z vonku, keď sa vyspí a pod.). Lúčenie nepredlžujte, dajte mu dôveru, že to zvládne.
Oceňujte ho pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s autíčkom.
Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.
Ak by to pretrvávalo dlhodobejšie a synček by sa ťažko adaptoval na škôlku, prípadne by sa jeho prejavy strachu aj v tomto období stupňovali, tak vyhľadajte odborníka.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička