Ako posmeliť bojazlivé 16 mesačné dieťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj 16 mesačný syn je prehnane bojazlivý. Bojí sa cudzích dospelých ľudí a aj deti. Keď sme na ihrisku sami, tak sa hrá. Hrá sa tam ako doma, behá, rozpráva. Keď však príde nejaká mamička s dieťaťom na to isté ihrisko, tak hneď ide ku mne a dokola hovorí: Mamaa mamaa mamaa. Doslova mrnčí, aby som ho zachránila. Nikto mu nikdy nič zlé neurobil.
Ak sa nám niekto dospelý prihovorí a on ho nepozná, tak začne mrnčať. Kriví ústa na plač. Niekedy sa hneď rozplače. Inokedy si to doslova odtrpí.
Pritom na oboch starých rodičov aj krstnú mamu reaguje úplne normálne. Nie je ani tak veľmi naviazaný len na mňa.
Od 15. mesiacov spáva sám v izbičke. Dokáže stráviť celý deň so starými rodičmi a na nás rodičov sa nepýta.
Ja som vraj bola takáto istá v jeho veku. Odznelo to až po prvom preplakanom polroku v škôlke, keď som mala 3 roky.
Ako naučím syna akceptovať, že okolo nás vždy budú cudzí ľudia?
Ako ho posmelím?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Bojazlivé 5-ročné dieťa15
- 16-mesačné dieťa je silno úzkostlivé a plaché. Ako ho posmeliť?1
- Trojročný syn je bojazlivý a hamblivý. Ako ho osmelím?1
- 3,5 ročná dcéra sa schováva pred návštevou. Ako ju máme posmeliť?1
- Ako reagovať, keď 2,5 ročné dievča odstrkuje 14 mesačného chlapca?1
- Mám bojazlivé skoro dvojročné dieťa. Ako mu môžem pomôcť?1
Dobrý deň,
deti vo svojom živote prekonajú viaceré obdobia strachu. Je to úplne normálnou súčasťou ich vývinu.
Akonáhle nám naše detičky začnú chodiť a viac objavovať svet, tak neustále sa potrebujú vracať ku svojej "bezpečnej základni", ktorou ste práve vy mama. Niektoré deti sú v tomto objavovaní citlivejšie a bojazlivejšie. Iné menej. Je to v poriadku a dieťa treba akceptovať také aké je.
Tento strach by sa mal začať vytrácať okolo tretieho roku života, kedy sa už dieťatko začne viac zaujímať spoločenský život a spoločnú hrua s inými deťmi. Bude si váš obraz vedieť udržať v hlávke dlhšiu dobu.
V tomto prípade je dôležité, aby ste synčeka podporovali. Netreba ho však nútiť do situácií, ktoré sú mu nepríjemné. Keď ste na ihrisku, podporujte ho v hre s ostatnými deťmi. Choďte s ním bližšie a povedzte - poďme ukázať chlapčekovi, aké máš ty auto a on ti ukáže to jeho. Ubezpečujte ho, že ste na blízku, že sa na neho pozeráte.
Vytvárajte príležitosti, kde sa bude môcť s ostanými deťmi stretávať. Vždy je dobré začínať v známom domácom prostredí. Vyčleňte si spolu hračky, ktoré požičia aj svojmu "kamarátovi".
V novom prostredí si to s ním najskôr prejdite spoločne. Môžete ho aj doma pripraviť. Napríklad: Pôjdeme na ihrisko, kde budú aj iné detičky. Budeme sa tam spoločne hrať, bude tam šmýkačka, piesok a ja budem pri tebe.
Nevytvárajte svojmu dieťaťu nejakú nálepku, že je hanblivec alebo podobne. Toto situáciu ešte v budúcnosti zhorší. Ešte v tomto veku mu skôr emócie pomenúvajte. Vidím, že si sa niečoho zľakol. Vidím, že máš strach. Pomohlo by ti keby ťa vezmen na ruky? Pomohlo by ti keby tam idem s tebou?
Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.
Cudzím ľuďom syna predstavujte z bezpečia svojej náruče, alebo si ho posaďte na kolená. On bude chvíľu pozorovať. Po čase sa pravdepodobne okuká a zistí, že mu nič nehrozí. Začne sám skúmať prostredie, chvíľu to však bude trvať.
Oceňujte ho pri tom, keď sa dokáže pri niekom pekne hrať aj bez vašej prítomnosti. Jednoducho len opíšte situáciu: Vidím, že sa spolu pekne hráte. Vidím, že sa hráte s autíčkom.
Uvidíte, ako bude situácia s vašim synčekom pokračovať. Ak by to pretrvávalo dlhodobejšie aj po treťom roku života a synček by sa ťažko adaptoval na škôlku, tak vyhľadajte odborníka.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička