Ako posmeliť 9 ročného syna s ADHD, aby sa v škole nebál odpovedať?

Dobrý deň,

bohužiaľ vašu situáciu so synčekom sa vám pravdepodobne bez súčinnosti učiteliek vyriešiť nepodarí. Rozhodne nesúhlasím s takýmto prístupom k integrovanému žiakovi, nič dobré to vo výchovno-vzdelávacom procese neprinesie.

Skúsila by som si nekonfliktne s učiteľkami pohovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce, pochopením, že rozumiete tomu, že v niečom možno so synom je práca ťažšia. Následne skúste prejsť k tým menej pozitívnym veciam, navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Povedzte jej napríklad, čo mu pomáha doma a opýtajte sa jej ako by sme situáciu mohli vyriešiť. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech syna. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali. Rozhodne neodporúčam ísť do nejakého odporu, či agresívneho vedenia rozhovoru to by situáciu mohlo ešte viac zdramatizovať.

Ak v škole pracuje špeciálny pedagóg, či školský psychológ, prípadne nejaký výchovný poradca môžete celú situáciu prebrať aj s nimi.

Vy doma mu poskytujte taký láskavý a prijímajúci priestor, kde sa bude môcť vyjadriť a byť duševne v pohode. Tak isto doma musí nabrať po dni v škole silu. Tak dôležitá ako práca v škole sú aj odpočinok, či rodinné aktivity.

Pripomínajte mu, že tie predmety, kde má problémy môžu byť pre neho výzvou. Čím bude viac cvičiť, tým bude určite lepší. Hovorte mu, že si ceníte ako veľmi sa snaží. Skúste sa ho opýtať, čo by mu pomohlo, aby sa mu lepšie darilo. Ak by nevedel na nič prísť sám dajte mu nejaký príklad z vášho života, čo pomohlo vám. Deti to veľmi ocenia, keď vedia, že v tom nie sú sami.

Súčasťou motivácie ku nejakému výkonu je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ho a dodávajte mu odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Oceňujem, že si dnes povedal pred pani učiteľkou, to čo ťa vtedy napadlo. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venoval dlhšie ako včera. Som na teba hrdá.

Povzbudzovanie, či oceňovanie nehodnotí samotný výkon, ale je zamerané na proces. Vedie dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa.

Skúste ho naučiť nejaké pozitívne formulky, ktoré by si mohol pred skúšaním opakovať. Napríklad: Dnes to zvládnem!

Na tému trémy si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.

Príliš na neho v tomto smere netlačte a sústreďte sa aj na veci, kde robí pokroky a tie následne oceňujte. Nech pre vás hodnotenie-známky v tomto prípade nehrajú až príliš vysokú rolu, dôležité je to, čo sa skutočne naučí.

Na zmiernenie stresu a trémy sú dobré aj rôzne dychové cvičenia, ktoré by však s vami mal niekto prejsť osobne. Preto navrhujem, ak by problémy u syna pretrvávali neváhajte kontaktovať nejakého odborníka, ktorý by vám pomohol.

Prajem veľa zdaru.