Dobrý deň,
mám 5 ročného syna, s ktorým mám už viac ako rok a pol problémy. Ubližovanie zvieratám, neposlúcha v škôlke a stále niečo zle robí. Pred 7 týždňami na neurologička napísala diagnózu hyperkinetický syndróm. Psychologička ho doporučila na nueorológiu. Zároveň doporučila aj psychiatra.
Synovi bol potvrdený ťažký stupeň ADHD. Už rok som si myslela, že asi bude mať túto poruchu. Ale prvá psychologička u neho problém nevidela. Videla len problém vo výchove, čo mala aj pravdu do istej miery. A po druhej návšteve už nemala potrebu nás vidieť.
Po ďalšom roku v škôlke mi učiteľka povedala, že má s ním problémy. Že nechce robiť to, čo iné deti, že nepočúva robí si svoje, nechce sa zapájať. Tak som zohnala ďalšiu psycholocičku, ktorá nás aspoň niekam poslala. Ale chce počkať až syn začne chodiť opäť do škôlky. Že uvidíme ako bude nakoľko doktorka z psychiatrue mu nasadila pred 5 týždňami Atominex.
Syn je síce lepší a kľudnejší, ale nechcem, aby boli znovu problémy v škôlke. Dúfala som, že sa robí s takými deti nejaké sedenie, cvičenia ako lepšie zvládnuť situácie. Ale zase nič.
Ako môžem pomôcť synovi?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
základom je trpezlivosť a individuálny prístup. Mali by ste byť pripravení tolerovať určitú nestabilitu a nesústredenosť. Byť si vedomí toho, čo táto diagnóza obnáša.
Deťom s ADHD pomáha keď majú vopred známy plán, rozvrh dňa. Treba im odkomunikovať čo sa od nich čaká. Požiadavky na dieťa majú byť zrozumiteľné. Môžete si spolu s dieťaťom vytvoriť pravidlá.
Tiež by mali mať jasne stanovené hranice a pravidlá a mal by sa dbať na ich dôsledné dodržiavanie.
Dieťa citlivo kontrolujte a dávajte mu spätnú väzbu.
Celkovo výchova by mala byť konzistentná bez nejakých prekvapení. Ideálne keby celá rodina, aj škola mali rovnaký, alebo aspoň podobný prístup. Citlivý výchovný prístup a komunikácia dokáže zmierniť prejavy a tiež dieťa sa bude cítiť bezpečnejšie a vyrovnanejšie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com