Dobrý deň,
syn má 2 roky a v lete sme ho dali ostrihať. Aj napriek obávam ho kaderníčka začala strihať strojčekom. Neskutočne plakal, museli sme ho dve držať. Pre mňa to bol už strašný zážitok.
Aj napriek našej prosbe prestať ho kaderníčka dostrihala. Syn sa odvtedy boji všetkého, čo vrndží. Nemôžme doma pri ňom vysávať, nemôžem si sušiť vlasy fénom. Stále plače. Nekoľkokrát sme mu vysvetľovali, že sa nemá čoho báť. Už je to naozaj dlhá doba a ten strach nie a nie z neho dostať.
Ako ho máme osmeliť?
Máme navštíviť detského psychológa?
Ďakujem
Dobrý deň,
neviem konkrétne, aká je to dlhá doba a aká intenzita prejavov u syna nastáva. V tomto prípade ešte mi chýba informácia ako syn komunikuje, či už používa adekvátne svoju reč.
V tomto prípade synček potrebuje zažiť "korektívne skúsenosti" na to, aby svoj strach prekonal. To znamená nevyhýbať sa úplne takýmto zvukom, ale postupne syna s nimi konfrontovať. Samozrejme v tomto prípade musíte vnímať, čo synček cíti, ak už vidíte, že strach je priveľký stopnite nejaké aktivity.
To, že aktuálne z toho prežíva strach je v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.
Veľkú úlohu tu zohrávate vy ako matka, aby ste svojmu synovi pomohli. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jeho potreby a emócie. Nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy. Napr. čo pomáha vám, keď sa bojíte (Mne keď som bola taká malá ako ty pomohlo, keď som si držala svoju obľúbenú hračku).
Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný mama je na teba hrdá.
Na tému strachu si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.
Môžete si spoločne aj nejaký predmet, ktorý vydáva takýto zvuk nakresliť a následne papier môžete spoločne roztrhať ako keby ten strach zničilo. Vyskúšajte to niekoľkonásobne.
Ak máte pocit, že strach u syna je už priveľký, za hranicou, že ho obmedzuje v každodennom živote a fungovaní, prípadne má aj nejaké telesné symptómy, bolo by dobré to odkonzultovať s odborníkom.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička