Dobrý deň,
dcérka nastúpila minulý rok do škôlky. Hneď v prvý deň som musela ísť po ňu po 20 minútach. Vtedy takto prebiehal celý prvý týždeň s tým, že mi tam začala aj zvracať. Tak som potom do konca septembra chodila s ňou na pol dňa a čakala som ju v šatni.
Bola som tehotná, preto som to ďalej nepraktizovala a dcéra zostala doma. V júni otvorili opäť škôlku po korone, tak som ju zasa skúsila dať, že už je väčšia a kvôli malému sa nemôžem venovať už iba jej. Neúspešne. Zasa mala záchvaty plaču (ale vždy to nastane až po prekročení prahu budovy). Tak zasa nič.
Teraz bola prechladnutá a ďalší pokus absolvovala dnes. Išla s ňou moja mamina,že možno jej bude ľahšie,keď sa nebude musieť lúčiť so mnou. Zasa sa tešila až kým nevstúpili do budovy. Nastal strašný plač a zvracanie. Teraz v októbri bude mať 4 roky.
Ako by som jej mohla pomôcť, aby nemala zo škôlky takú hrôzu?
Bývame na dedine a poznáme sa s celým personálom. Nemá problém rozprávať sa s pani učiteľkami hocikedy, keď ich stretneme. Snažím sa ju všelijako motivovať, ale nič nepomáha. Chcela bábiku,tak som povedala,že ju dostane si odmeny, keď bude chodiť do škôlky a pekne sa tam zahrá s detičkami. Povedala " tak ja si ju kúpim, keď vyrastiem." Odvtedy bábiku nespomenula.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
reakcia dcérky, ktorú opisujete je pomerne intenzívna a neštandardná.
Pri takýchto psychosomatických prejavoch by som vám odporúčala navštíviť s dcérkou psychológa.
Zdá sa, že nástup do škôlky, túto zmenu prežíva veľmi ťažko. Z nejakého dôvodu to v nej spúšťa takúto extrémnu reakciu. Inak to nevie.
Reakcia na zmenu je prirodzená. Dcéra stratila nejakú istotu, stabilitu, má strach, možno sa obáva, že ju tam necháte, že sa nevrátite. Je to nová situácia, v ktorej jej treba byť oporou. Každá zmena vyžaduje určitý čas na adaptáciu a niektorá aj pomoc zvonka.
Dcérku si všímajte. Reagujte na jej signály a adekvátne napĺňajte jej potreby. Komunikujte s ňou empaticky. Je dôležité, aby cítila, že ste pri nej, že ste tu pre ňu, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.
Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jej emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa dcéra cíti je pre ňu reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste jej byť v týchto situáciách sprievodcom.
Komunikujte jej emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do školy. Najradšej by si bola keby sme boli stále spolu.
Pýtajte sa jej. Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohla spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to zvládla lepšie? Skúste jej dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ju spája s vami.
Spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako jej to uľahčiť.
Ubezpečujte ju, že sa za ňou budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa jej páči.
Nesľubujte jej odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa. Toto je situácia, ktorú zvládnuť v určitom bode treba a vy ju máte sprevádzať.
Nastavujte jej láskavo hranice. Prejavujte jej dôveru. Nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať a jej voľbu rešpektujte.Oceňujte ju. Napríklad, Viem, že to ráno v škôlke bolo pre teba náročné, ale zvládla si to.
Dávajte jej čas na voľnú hru, avšak buďte pri nej. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.
Dôležité tiež je, aby bola emocionálne aj fyzicky do škôlky pripravená.
Aj na toto vám môže pomôcť nájsť odpoveď odborník.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com