Ako pomôcť skoro trojročnej dcérke, aby prekonala strach?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom dcérky, ktorá má 2 roky a 10 mesiacov. Od narodenia je z nej šidlo, ktoré musí stále byť v pohybe. Nikdy nemala problém, že by sa niečoho bála.
Na Silvestra sme ju zobrali pozrieť na ohňostroj do mesta. Predpokladala som, že sa jej bude páčiť, keďže je akčná. No opak bol pravdou. Úplne sa vyľakala, zakryla si tvar dlaňami, s plačom sa vypýtala na ruky. Potom zaborila tvar do mojej hrude a začala plakať. V takej polohe bola až kým sme neprišli domov. Absolútne sa na nič nepozrela, stále ruky na očiach.
Odvtedy pozorujeme, že sa bojí veci, ktoré predtým boli úplne v pohode. Napríklad sa bála vlaku na stanici, hoci sme ním už párkrát cestovali a vždy sa jej to páčilo. Tiež si zakryla tvár rukami a začala mrnčať.
Alebo smetiari, ktorých vždy utekala pozerať cez okno. Keď ich teraz počuje, tak začne rozprávať, že ich nechce vidieť, lebo sa ich boji.
A dnešná príhoda - boli sme von na prechádzke s kolobežkou. Po 10. minútach prešla okolo nás dosť rýchlo motorka. Dcéra hneď pustila kolobežku a s plačlivým hlasom povedala, že sa bojí a chce ísť domov. Samozrejme, hneď na ruky, tvár zaborená do hrude a na okolie ani nepozrela. Potom doma, už s úsmevom na tvári, referovala babke cez telefón, že sa bála motorky.
Inak je stále také živé striebro.
Veľmi ma to trápi a stále si vyčítam ten Silvester, ktorý predpokladám u nej spustil ten strach.
Ako mám ďalej postupovať?
Vždy sa jej snažím všetko vysvetliť, že sa nemusí obávať a podobne.
Prejde to samé?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
strach, ktorý sa u nej objavil môže súvisieť so Silvestrom, avšak možno by sa objavil aj tak. U detí sa striedajú rôzne strachy, niektoré prídu, iné odídu. Zvyknú byť rôzne a po čase odoznieť.
Dôležité je s emóciou strachu pracovať. Treba si uvedomiť, že pre dcérku je ten strach reálny. Odzrkadlite jej ho teda, pomenujte, príjmite ho. Zľakla si sa toho zvuku. Bojíš sa. Ten vlak je hlučný.
Nebagatelizujte ho, nepopierajte, nepresviedčajte ju, že je to niečo čoho sa báť nemusí. Nesúďte. Dajte jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby - v tejto súvislosti najmä bezpečie a prijatie.
Môžete sa pýtať čo by jej to pomohlo prekonať, čo by jej pomohlo cítiť sa lepšie. Môžete si vymýšľať rôzne kreatívne spôsoby na prekonanie strachu - talizman, sprej proti strachu, predýchať ho, vyskákať, striasť atď. Závisí od vás a vašej kreativity. Ak objavíte nejaký príbeh, knižku o strachu, prečítajte si a použite ho ako podnet na rozhovor. Hovorte o tom kedy sa bojíte vy, čo vám pomáha to zvládať. Vždy ubezpečte dieťa, že ste pri ňom a ak vás potrebuje, tak mu pomôžete.
Sledujte, či to u dcérky neprerastá do úzkosti. Pokiaľ ide o situačný strach, ktorý nakoniec prejde, pracujte s ním tak ako som písala vyššie. Ak by sa u nej objavili nejaké telesné príznaky, stále by bola rozrušená, príliš na vás nalepená, skrátka by ste spozorovali nejakú zmenu, mali by ste pocit, že ju to priveľmi ovplyvňuje, že strach je príliš intenzívny, zdanlivo neracionálny, poraďte sa s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com