Ako pomôcť dvojročnej dcérke, aby zvládla zmenu bývania?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom dvojročnej dcérky, ktorá má problém so zmenou bývania. Je to citlivé a vnímavé dieťa, povahovo je po mne.
Bývali sme v novom dome kúsok od starých rodičov (moji rodičia), no lokalita a vzdialenosť od mesta nám začínala prekážať. Dlho sme zvažovali predaj domu. Kupec čakal 6 mesiacov na naše rozhodnutie. Dom sme predali a presťahovali sme sa bližšie k mestu do novostavby. Výmera domu je menšia. Domček sme zariadili na 90% tak isto ako pôvodný. A to hlavne kvôli dcérke, aby mala ten istý pocit domova.
Prešiel už mesiac bývania v novom a dcérka sa začala pocikávať. Od plienok už bola odučená aj na noc. Je viac plačlivá bez dôvodu. Občas sa zo spánku zobudí a pýta sa domov. Chvíľu si žalostne poplače a potom je ok.
Stále robíme dcérke krásny program, venujeme sa jej. Občas mám pocit, že to až zneužíva. Začala byť vyberavá a na mňa naviazaná. Starí rodičia k nám chodia, hrajú sa s ňou, berú ju na prechádzky v novom okolí. Predtým poznala cestu ako sa uličkami dostať k babke a dedkovi. Teraz vie, že sa k babke a dedkovi dostane len autom.
Najhoršie je, že do bývalej dediny chodíme často kvôli mojim rodičom. Vyhýbame sa okoliu pôvodného domu.
Už si s manželom vyčítame, že sme sa nemali presťahovať, že sme ju vytrhli kvôli našej pohodlnosti z domova. Manžel hovorí, že naspäť by sa už nevrátil. Ja by som v tomto momente chcela vrátiť čas a zmeniť naše rozhodnutie.
Ako dlho potrvá takéto správanie našej dcérky?
Ako jej môžme uľahčiť situáciu?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
myslím, že to, čo opisujete je prirodzená reakcia dieťaťa.
Dôležité je pocity dcérke priznať a pracovať s nimi. Sú pre ňu reálne, naozaj ich zažíva.
Zmena prostredia je veľká vec, niečo nové, nie je na to zvyknutá. Ak je citlivejšia, tá reakcia môže byť kľudne aj takáto.
Emócie jej odzrkadlite. Bojíš sa. Je to tu iné ako predtým. Nie si zvyknutá. Nechceš zostať sama. Bez nás sa cítiš neisto. Máš pocit, že lepšie bolo v starom doma. Chýba ti starý dom. Chcela by si ísť naspäť. Nepáči sa tu.
To sú len príklady empatických viet, ktoré môžete použiť na zrkadlenie jej pocitov a emócii. Treba jej dať najavo, že ste pri nej, počúvate ju a snažíte sa jej rozumieť. A hlavne, že ju a jej emócie prijímate bez výhrad.
Spýtajte sa jej, buď v situácii (záleží od toho aká silná je emócia), alebo následne keď sa emócia upokojí, večer napr. že čo by jej pomohlo. Alebo čo by jej všeobecne pomohlo cítiť sa lepšie. Či jej viete nejako pomôcť vy, čo pre ňu môžete spraviť.
V prvom rade jej poskytujte bezpečné a prijímajúce prostredie. Reflektujte jej pocity, poskytujte empatiu. Buďte jej nablízku, venujte jej pozornosť, prejavy lásky. Sledujte jej signály a adekvátne reagujte na jej potreby.
Ak by sa to nezlepšovalo, prejavy by sa vám zdali priveľké, príliš intenzívne, veľmi zasahujúce do dcérkinho života, naďalej by sa pocikávala, poraďte sa s odborníkom. Až na to pocikávanie, sa mi to javí ako bežná reakcia citlivejšieho dieťaťa na takúto zmenu.
Úprimne povedané, neviem ako dlho čakať, je maličká, terapie nie sú pre takéto malé deti. Dajte na intuíciu, môžete niekoho kontaktovať, aspoň vy rodičia, už teraz a zvoliť formu spolupráce, ktorá bude pre celú rodinu ok.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com