Ako pomôcť dcérke prekonať smútok za otcom po našom rozchode?

Dobrý deň,

pred 6 mesiacmi sme sa s partnerom rozišli po 15 rokoch spolunažívania. Zo vzťahu máme 9 ročnú dcérku. Môj partner nikdy nebol rodinný typ, čo časom prehlbovalo problémy vo vzťahu a aj v rodine. Dá sa povedať, že ako partneri sme nefungovali spolu už viac ako 2 roky a rozchod sme odďaľovali len kvôli dcérke. No ani to sa nedalo donekonečna, nakoľko sa už príliš často objavovali hádky, ktoré dcéra zle znášala.

Nebudem klamať, nakoľko sme ako partneri nefungovali už dlho, obaja sme si vybudovali nové vzťahy ešte v čase, keď sme spolu "bývali". Nakoľko sa to dalo nazvať iba spolužitie, nie partnerský vzťah.

Dcérka býva so mnou. Mesiac po jeho odchode sa k nám nasťahoval môj priateľ. Pre dcérku nie nikto cudzí. Poznáme sa už veľmi dlho, je to rodinný známy. Zo začiatku bolo všetko super. Dcéra si na priateľa zvykla veľmi rýchlo a boli ako nerozlučná dvojica, vyhľadávala jeho spoločnosť, bola doslova stále na ňom zavesená. On sa jej veľmi venuje, má ju rád ako by bola jeho. Aj keď sa rozprávame s priateľmi alebo s kýmkoľvek a je reč o dcérke, on vždy o nej hovorí ako o našej láske, našej bambuľke. A ja viem, že to tak aj myslí.

Naozaj robíme všetko pre to ,aby sa ona cítila dobre. Každý večer sa po povinnostiach spolu hráme, kreslíme, čítame si. Všetko spoločne.

Dva týždne dozadu sa situácia zmenila. Dcérka je plačlivá, stále rozpráva o tom, ako by chcela, aby tu tatinko bol. Ja viem, že je to pre ňu ťažké a viem pochopiť jej smútok.

Všetci sa snažíme vychádzať jej čo najviac v ústrety. Vždy, keď chce byť s tatom, tak ide k nemu (tak to bolo aj predtým). Dokonca sa jej teraz otec venuje viac ako keď s nami žil. Keď sa s ňou o tom rozprávam (robíme to veľmi často), tak mi povie, že nás má všetkých rada. Aj môjho priateľa, no tatinko jej chýba.

Ako jej mám pomôcť?

Ďakujem za akúkoľvek radu