Ako pomôcť dcérke prekonať pocit strachu a úzkosti zo škôlky?

Dobrý deň,

z vašich slov vnímam, že dcérka bude pravdepodobne citlivejšia na zmeny v jej živote a silne prežíva s tým súvisiace emócie. Pravdepodobne tiež mala nejaké očakávania, ktoré sa po vyskúšaní reality asi pozmenili.

To, že pri vás sú najsilnejšie je úplne v poriadku. Keď sa celý deň v škôlke drží, aby sa neprejavovala pretože to pre ňu ešte nie je bezpečné prostredie. Ten svoj batoh emócií si následne vyleje práve na vás, pretože pri vás sa cíti bezpečne a isto. Je vidieť, že vy ste pre ňu tým bezpečným prístavom a to je dobre.

Po príchode do škôlky každé dieťa potrebuje rôzny čas na adaptáciu a prechádza si určitými adaptačnými štádiami aj s rôznymi emóciami a ich intenzitou. Zväčša to netrvá dlhšie ako 3 mesiace, no u niektorých detí sa to môže ešte trochu predĺžiť. Nie každé dieťa je hneď v škôlke ako ryba vo vode. Vy sama musíte vnímať to, aké silné emócie to u dieťaťa vyvoláva a či tomu dáte šancu opäť alebo škôlku odložíte. Pokiaľ sa rozhodnete, že to idete opäť vyskúšať. Nevzdávajte to hneď po pár pokusoch. Vnímajte však svoje dieťa a pomenovávajte jej aktuálne pocity.

Odporučila by som byť ako keby sprievodcom. To znamená reflektovať jej pocity, teda pomenovať. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to dáme. Teraz sa rozlúčime a prídem pre teba hneď ako sa v škôlke naspinkáš. Verím, že to zvládneš. Následne je však dôležité, aby ste to aj dodržali a nepredlžovali čas keď po ňu máte prísť.

Skúste spoločne prísť na to, z čoho jej negatívne pocity pramenia. Využívajte rešpektujúcu komunikáciu teda prihliadajte na jej potreby a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Povedzte jej, že spoločne určite na niečo prídeme. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy - rodinná fotka v skrinke, predmet, ktorý si zoberie so sebou napr. môžu pomôcť.

Porozmýšľajte nad zavedením nejakého lúčiaceho rituálu, ktorý budete opakovať. Nemal by byť dlhý (pusa, pac objatie a odchod). Oceňujte to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom, či nejaké obdobie v škôlke bez negatívnych prejavov. Dôležité je ubezpečiť ju, že vás nestratí, čo sa dá aj napr. spoločným rituálom, ktorý jej bude pripomínať vás, keď ste odlúčené (napr. spoločný náramok, otlačené srdiečko na rukách a pod.).

Treba pracovať aj na vašej vlastnej osobnosti. Vaše obavy, či neistotu v súvislosti so škôlkou vníma aj samotné dieťa. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám. Veľa mamičiek vstup do škôlky vníma negatívne. Majú obavy, sú úzkostné. Myslite na to, že v prvom rade je dôležité, aby ste boli pripravená vy.

Po škôlke sa zaujímajte o činnosti, ktoré dieťa prežilo. Zamerajte sa skôr na hru, aktivity nie na spánok a jedlo, ktoré bývajú často neobľúbené. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala ťažký deň, necítila som sa dobre, dúfam, že ty si zažila lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to? Alebo - čo pekné si v škôlke zažila?).

Dieťa môžete motivovať aj tým, že jej skúsite nájsť nejakého kamaráta. Ak poznáte rodičov detí, ktoré chodia do škôlky pozvite niektorého na návštevu, aby sa zoznámili pre dcérku v bezpečnom prostredí. Vhodné je keď si pre toho kamaráta vopred niečo pripraví napríklad nejaký darček ako kresba a podobne.

Na to aby ste vedeli aké dieťa skutočne prežíva v škôlke pocity pomôže vám pri tom rolová hra. Vy môžete byť dieťa a ona učiteľka. Následne si roly môžete obrátiť, alebo do hry zapojte hračky a hrajte to prostredníctvom nich. Dávajte jej doma čas aj na voľnú hru, avšak buďte pri nej. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

V tomto prípade by som odporúčala aj konzultovať vaše problémy s dcérkou aj s učiteľkou v materskej škôlke. Je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech dcéry. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Môžete jej povedať čo si myslíte, že je príčinou a čo vám na ňu funguje napríklad doma. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.

Čo sa týka odpovede na jej otázku to záleží od toho aké máte možnosti, ak sa rozhodnete dcérku do škôlky dať, len jej to v jednoduchosti pomenujte (asi sa pýtaš pretože sa bojíš, vidím, že si neistá, to je v poriadku spoločne to určite zvládneme, ako ti môžem pomôcť aby si sa cítila lepšie?)

Inšpiráciou môže byť aj príbeh v prílohe, ktorý si samozrejme prispôsobte jazyku vášho dieťaťa.

Väčšina detičiek takéto negatívne pocity prekoná, ak by pretrvávali dlhodobejšie obráťte sa na odborníka. Na to aby sa dieťa v škôlke adaptovalo musí byť emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravené, tak isto tam hrajú rolu aj učiteľky.

Prajem veľa šťastia.