Ako pomôcť dcérke, ktorá zle zvláda hospitalizáciu?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja dcérka bude mať čoskoro 1,5 roka. Minulý rok sme mali náročný, boli sme cca 12x v nemocnici kvôli vyšetreniam a zápalom obličiek. Nakoniec podstúpila 5 hodinovú ťažkú operáciu a pobyt na JIS. Vždy som bola pri nej, spávala so mnou v posteli (okrem JIS). Znášala to pomerne dobre, usmievala sa na sestričky, hrali sme sa. Nemala problém, že sme vkuse zavreté na jednej izbe. Dalo sa to zvládnuť.
Problém nastal teraz. Akurát sme opäť v nemocnici po troch mesiacoch po spomínanej operácii. Ešte musia doriešiť jednu vec v narkóze. Chápem, že dieťa sa vyvíja. Ale pravda je, že po troch mesiacoch mám doma iné dieťa.
Zaskočilo ma, že ako sa dcérka správa teraz v nemocnici. Začínam sa báť. Už nie je kamarátka, extrémne sa bojí. Máva až hysterické záchvaty, keď ju majú čo i len počúvať. Stále je na mne nalepená, drží sa ma ako kliešť. Je uplakaná, podráždená, zlá. Keď začne pípať prístroj na infúzie, tak sa stáča do klbka.
Keď ju nechám chvíľku samú v postieľke, lebo potrebujem ísť na wc a vrátim sa, tak sa v nej hojdá s vytreštenými očami. Nespoznávam ju. Prehnane reaguje, rozhadzuje veci, je to úplne iné dieťa.
Je to znak vývoja?
Dobehlo ju všetko, čo si zažila?
Ako s ňou mám komunikovať?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
vývin detí prebieha skutočne skokovito. Niekedy nás vedia prekvapiť so zmenou správania, prípadne sa niečo nové naučia zo dňa na deň.
Vaša dcérka postupne prechádza do obdobia osamostatňovania sa, no zároveň sa neustále potrebuje vracať k matke. Prežíva separačnú úzkosť v jej neprítomnosti. Niekedy to detičky robia aj takýmto "extrémnym" spôsobom a nasledujú svoje matky ako tieň. Je to úplne normálna súčasť ich vývinu.
V tomto prípade samozrejme nemocničné prostredie, ktoré je vo všeobecnosti nepríjemné, kde sú iné vône, hluk. Striedajú sa tam ľudia. Činnosti jej spôsobujú často aj bolesť a strach môže zvyšovať jej potrebu mať vás na blízku, pretože pri vás sa cíti najviac bezpečne.
Prejavy správania sa pravdepodobne nepodarí odstrániť, avšak situácií môžete rôznymi spôsobmi pomôcť.
Minimalizujte separáciu na čo najnižšiu možnú mieru. V tomto období dieťa potrebuje najviac vás. Skúste komunikovať s lekármi, že dcérka vás potrebuje, či je možné byť pri nej aj pri nejakých vyšetreniach. Dcérka musí cítiť vašu oporu, tak si bude istejšia aj v nepríjemných situáciách. Napríklad posaďte si ju na kolená.
Keď ju potrebujete nechať na chvíľu samú, môžete jej nechať niečo čo jej pomôže lepšie prekonať strach. Napríklad nejaká obľúbená hračka, prípadne nejaké oblečenie s vašou vôňou.
Ďalej je veľmi dôležité, aby ste s ňou komunikovali a vysvetlili všetko v jej vlastnom jazyku. Napríklad, že aj keď na chvíľu niekam odídete, vždy sa k nej vrátite späť. Aj keď dieťa ešte nerozpráva porozumenie reči nastupuje oveľa skôr. V prípade, že vás čaká nejaké vyšetrenie môžete dcérku na to pripraviť v jednoduchosti. Nikdy jej neklamte napr. že idete na záchod a zrazu sa ocitnete na vyšetrovni.
Môžete jej povedať . Príde pani doktorka, priloží ti tu takú studenú vec, nič ťa nebude bolieť. Spoločne tu vydržíme, budem s tebou. Alebo - Teraz príde pani sestrička musí skontrolovať či si v poriadku. Preto ťa do ručičky trošku pichne, bude to nepríjemné, ale spoločne to určite zvládneme. Budem pri tebe.
Vždy ju oceňujte keď vyšetrenie zvládne lepšie, aby ste toto správanie následne aj posilňovali.
Pár mesiacov bude toto správanie vašej dcérky ešte trvať uvoľňuje sa väčšinou po 2 roku niekedy v 3 rokoch. Je to individuálne a bežné. Keď budete v domácom prostredí, tak prejavy môžete zmierniť nasledujúcim spôsobom.
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
V prípade ak by to pretrvávalo v zvýšenej miere, obráťte sa na odborníka.
Prajem skoré uzdravenie a veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička