Ako pomôcť 9 ročnému synovi, ktorý sa pocikáva a pokakáva?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 9 ročného syna. Nikdy nemal problémy s vyprázdňovaním, no teraz to je hrozné.
Najprv sa mu z času na čas stala nehoda v škole - pokakal sa. Zadržiaval stolicu a samozrejme, že mu to ušlo do nohavíc. Keď som sa pýtala, že prečo nešiel na wc, tak mi povedal, že sa hanbil. Toaletný papier má učiteľka a hanbil sa ho pýtať, lebo by všetci vedeli, že ide na veľkú potrebu.
Tak som mu zabalila ja do tašky vlhčené obrúsky, aby nemusel pýtať. No nepomohlo to. No čo je horšie, začal sa cez deň už aj pocikávať. Idu von a on pociká sa do gatí. Aj keď sa doma hrá, tak sa stane, že sa pociká. V noci sa nepocikáva, len cez deň.
Nepomáha dohováranie, motivácia, prosím ho. On sám už na mňa kričí, že nech mu to nepripomínam.
Vôbec sa to nezlepšuje. Zhoršuje sa to. Chodíme k psychologičke, no nezaberá to.
Som rozvedená už dva roky. Tento problém s pokakávaním sa u syna objavil za posledných 8 mesiacov. Pocikáva sa tak 3 mesiace dozadu. Bojím sa, aby sa mu deti v škole nesmiali.
Včera sa pocikal vonku,potom tak bol pol dňa a samozrejme, že mu to sčervenelo a bolí ho to.
Ako môžem synovi pomôcť?
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v prvom rade treba vylúčiť aj zdravotný problém.
Ak zdravotný problém nie je, toto naozaj treba riešiť s odborníkom.
Neviem ako dlho chodí syn k psychologičke, ak však dlhodobo nevidíte zmenu, skúste sa poradiť s viacerými. Aj keď problém môže byť hlbšie a tu naozaj zmena nepríde zo dňa na deň. Môžu to byť mesiace.
Skúste porozmýšľať aká zmena sa mohla udiať, čo u syna mohlo spôsobiť náročné, popr. traumatické chvíle.
Vy doma mu vytvárajte bezpečné prijímajúce prostredie. Buďte pri synovi, počúvajte ho, vnímajte signály, ktoré dáva. Skúste mu porozumieť, dajte mu najavo, že nech sa deje čokoľvek, prijímajte ho.
On za to nemôže, dohováranie, ani prosenie naozaj nepomôže. Je veľký, sám dobre vie, čo znamená, keď sa pocikáva a určite to robiť nechce, ale asi nevie inak.
Treba sa vyvarovať trestov a poznámok, pri ktorých by sa cítil menejcenný, zahanbený. Keď tak len fakticky okomentujte to, čo sa stalo a aký dôsledok z toho plynie.
Syn takto niečo vyjadruje. On sám zrejme ani nevie čo, mnoho krívd je podvedomých. Dieťa niekedy ani nevie pomenovať svoje potreby, z ktorých správanie vychádza.
Počúvajte ho, buďte pri ňom, nech sa cíti prijatý a bezpečne.
A určite spolupracujte s odborníkmi.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com