Ako pomôcť 9 ročnému synovi, aby prekonal strach z tmy?

Dobrý deň,

chcem sa podariť o tom, že ako mám postupovať pri riešení strachu 9 ročného syna. Má strach z tmy a celkovo zo samoty.

Od malička bol trochu úzkostlivejší, chcel nás mať nablízku. Aj keď sa vonku hral, museli sme byť na dosah. Ani na námestí pri naháňaní holubov neodbehol na viac ako pár metrov. Nestačilo, že sme na neho dovideli.

Doteraz nemá dobrý pocit , keď zostane sám na poschodí nášho domu a my ostatní sme na prízemí. Rýchlo porobí čo má, alebo proste sa ponáhľa dolu za nami, aby bol na rovnakom poschodí. Večer sa bojí ísť do tmy. Keď sme všetci v obývačke a chce sa ísť napiť, neprejde sám v šere chodby aby si následne v tme kuchyne zažal a napil sa. Musíme ísť s ním.

V noci spí so sestrou v detskej izbe od piatich rokov. Keď sa v noci zobudil, vždy prišiel a ľahol si k nám do postele. To bývalo tak dvakrát do týždňa. Posledných pár mesiacov sa to ale zintenzívnilo a chodí takmer každú noc. Keď sa v noci zobudí, vraví, že je tam mladšia sestra. Tá mu nestačí a že nebude sám v tme a že sa mu tam nedá zaspať. Pritom akonáhle príde polospiaci k nám, v momente zaspí.

Už asi mesiac začal každý večer spomínať, že ho bolí bruško. Keď sa spýtam, ako veľmi, najskôr je to trochu, potom čo ho uložím znova. Po pár minútach príde, že ho už bolí viacej, veľa. Opakuje sa to až kým si jeden z nás nejde pri neho sadnúť a nepočká, kým zaspí. Vtedy v kľude leží a zaspáva. V noci žiadne bolesti bruška nemá, ani cez deň, nesťažuje sa na nič, ani keď sa spýtam, ho nič nebolí. Až kým znova nepríde čas spania.

Stále sme dúfali, že vekom sa to zlepší. Ale bohužiaľ, nelepší sa to. Čo sa týka pobytu vonku, pokiaľ vie, že je niekto vonku, hoci na neho nevidí, behá po celom pozemku, hrá sa so sestrou. Akonáhle ide dospelí dovnútra, sám vonku nebude.

Je niečo, čo môžeme spraviť, aby ten strach pomaly prekonal?

Máme vyhľadať psychologičku?

Vopred ďakujem za rady