Ako pomôcť 8 ročnému synovi, ktorý má strach z koronavírusu?

Dobrý deň,

rozumiem, že vás daná situácia trápi. Rada by ste synčekovi nejako pomohli.

Zdá sa, že je synček patrí medzi senzitívnejšie deti, citlivejšie reagujúce na zmeny, možno až so sklonom k úzkosti.

Dôležité je sledovať prejavy tohto strachu, ich intenzitu, frekvenciu. Sledovať či synček nezachádza až do úzkostí. Tiež je dôležité či má nejaké stratégie na prekonanie strachu, popr. či mu ho vy viete pomôcť nejako prekonať. Podľa toho, čo popisujete však vykazuje aj rôzne telesné prejavy a v tomto prípade rozhodne odporúčam konzultovať so psychologičkou, u ktorej je syn sledovaný, kam chodil.

Doma je dôležité so strachom pracovať. Synčekovi ho priznať, pomenovať. Pracovať s tou emóciou. Preňho je ten strach reálny. Tým sa synček upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním. Dajte mu najavo, že ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť, počúvate ho. Ukážete mu, že to čo cíti je dôležité. Opýtajte sa či je niečo čo by mu pomohlo, či mu vy viete pomôcť, popr. ponúknite nejaké stratégie, povedzte, čo pomáha strach prekonať vám.

Naučte ho rozlišovať strach - odstupňovať ho. Tiež sa ho môžete pýtať kde ten strach cíti v tele. Toto robte keď bude v kľude, napr. večer keď sa budete vracať k tej situácii v rozhovore. Pýtajte sa ho, čo by mu vtedy pomohlo, poprípade mu dajte nejaké návrhy na výber, ponúknite stratégie, ktoré pomáhajú vám. Samozrejme, ak takýto rozhovor uňho vyvoláva neželané neprimerané strachové reakcie, vyhnite sa mu.

Ak je prístupný, hľadajte spolu alternatívne kreatívne stratégie - vyrobte si postrek proti strachu, tomu, čoho sa bojí. Môže si strach skúsiť nakresliť a potrhať ho. Vyskákať, vybehať, vydupať, striasť.

Doma mu poskytujte bezpečie a prijatie. Pracujte s emóciami. Používajte otvorené vety, bez konca, bez rôznych uzáverov. Tak dávajte synovi možnosť prejaviť svoje strachy, obavy. Skúste zistiť z čoho má obavu. Ak nepovie sám, skúste hádať. Vidím, že sa bojíš. Zrejme máš strach, že sa niečo zlé stane. Máš z toho zlý pocit.

Čo sa týka tejto špecifickej situácie, odporúčam správy radšej vôbec pred synom nepúšťať. Poskytujte mu faktické informácie bez zbytočných detailov a emócií. Ak sa pýta, odpovedajte v tomto duchu. Ponúknite mu, že ak sa potrebuje o niečom porozprávať ste tu preňho. Pýtajte sa keď tak, čo vie, a čo by potreboval vedieť. Na internete sa už objavilo mnoho návodov ako s deťmi o korone komunikovať, aj rôzne príručky pre deti na vyjadrenie emócií spojených s touto situáciou.

Prejavujte synovi lásku a pozornosť. Tiež porozumenie. Komunikujte empaticky a láskavo. Potrebuje istotu, veľa sa objímajte, ubezpečujte ho. Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, dávajte mu na výber a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho. Sledujte jeho signály a napĺňajte potreby.

Ako však vravím, zdá sa, že syn by opätovne potreboval aj psychologickú konzultáciu, nakoľko sa nezdá, že ide o úplne bežný strach, keďže prejavy sú aj telesné, veľmi intenzívne a veľmi ho to ovplyvňuje. Radšej teraz, aby sa niečo nezanedbalo.

Tak isto, ja sa neodvažujem vyjadrovať k liekom, takže aj toto radím odkonzultovať.