Ako pomôcť 8,5 ročnej dcérke, ktorá má veľký strach?

Dobrý deň,

v tomto veku deti sa často o túto tému zaujímajú a s tým súvisí, že prežívajú aj zvýšený strach o svojich blízkych. Zvlášť deti citlivejšie, ktoré si viac vyžadujú "bezpečný prístav svojich rodičov".

Treba si povedať, že žiadna emócia nie je zlá. To, že dcéra prežíva strach je úplne v poriadku. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.

Veľkú úlohu tu zohrávate vy ako matka, aby ste svojej dcérke pomohli. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.

Keď sa dieťaťa opýtate, prečo prežíva strach, tak zväčša odpovie neviem. Ako pomôcku, aby si to dcérka dokázala lepšie zvedomiť a tým aj so svojimi pocitmi pracovať môže pomôcť kreslenie nejakého grafu v podobe kruhu. Môžete vybrať rôzne symboly. Môžete ich napísať či vybrať obrázky, ktoré predpokladáte, že u dcéry vyvolávajú strach. Napr. budete tam vy - strach, že vás stratí, strach z učiteľa, zo zlej známky, spolužiakov. Dieťa potom rozdelí kruh. Najväčšiu časť dá tomu, z čoho pociťuje najväčší strach.

Pomôcť môže aj kresba. Môže nakresliť z čoho má strach. Následne papier môžete spoločne roztrhať ako keby ten strach zničilo.

Keď prídete na to, čo vyvoláva u dcérky obavy využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jej potreby a emócie, nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa dcérka upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.

Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Môžete sa jej spýtať aj to, čo by potrebovala, aby to zvládla. Otvorene s ňou o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedela povedať nič čo by jej mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy, napr. čo pomáha vám keď sa bojíte. Niekomu funguje dýchanie, rátanie, vizualizácia dobrého výsledku a pod.

Dcérke môže pomôcť aj ak ju naučíte hodnotiť svoj strach napr. na stupnici od 1 po 10. Možno nabudúce povie, že sa bojí menej ako predtým následne o tom reálne diskutujte a oceňujte ju za to.

Z mojej skúsenosti deťom pomáha aj stotožnenie sa s nejakým hrdinom, ktorý svoj strach z niečoho prekonal. Využívajte pri tom rozprávky ak ich vaša dcérka má rada. Kľudne si môžete nejaký príbeh vymyslieť alebo pozrite dostupnú literatúru ako škriatok v pyžamku alebo kniha o pocitoch. Výborná publikácia síce v češtine, ale môžete s ňou pracovať s vašou spoluprácou je Jak přežít, když se často bojím.

Dôležité je aj dávať si pozor na vlastné emócie, pretože dieťa je veľmi vnímavé a ak cíti neistotu u vás môže sa to následne prejaviť aj u nej. To však neznamená, že ak sa niečoho bojíte máte to skrývať. Jednoducho jej to tak isto pomenujte a hovorte, čo pomáha vám.

Ak máte pocit, že strach u dcérky je už priveľký, za hranicou, že ju obmedzuje v každodennom živote a fungovaní, prípadne má aj nejaké telesné symptómy, bolo by dobré to odkonzultovať s odborníkom, ktorý by vás mohol naučiť rôzne relaxačné techniky.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.