Ako pomôcť 7 ročnej dcére, aby sa nebála sama spať?
ZodpovedanéDobrý deň,
dcéra má 7 rokov, chodí do prvého ročníka. Problém je v tom, že je od malička naučená, že som pri nej zaspávala a v noci spala. Keď bola menšia, tak som xkrát skúsila odísť. Vždy to dopadlo tak, že sa 5x budila a kričala mama. Keď som neprišla, tak plakala. Toto máme už 7 rokov a ja už nevládzem. Nepomáha prečítať rozprávku, nepomáha rituál osprchovať, navečerať, rozprávka a do postele. Nepomáha jej vysvetlenie, že je už veľká školáčka. Keď ma necíti pri sebe, okamžite sa prebudí.
Večer zaspí o 21tej. Je jedno, či je 22:00, polnoc, 2, alebo 4 hodiny v noci, vstane a s plačom mama. A už podvedome nechce zaspať, lebo odidem, potom sa budí každú chvíľu. Nemožem nič. Nemožem sa vyspať už 7 rokov, chodím do práce vstávam o 5. Nevládzem.
To už nehovorím, ak by som chcela ísť raz za 3 mesiace s kamarátkami po zabezpečení stráženia von. Vždy to dopadne katastrofálne s revom a s plačom. Po hodine bežím domov. Neviem si pomôcť a neviem ako na ňu. Nechce späť ani vo svojej izbe. Nepomáha zvieratko, nepomáha niečo za niečo, nepomáha vysvetlenie, nepomáha to, že iné deti už spinkajú samé.
Tmy sa nebojí, nebojí sa ničoho. Toto je od malička. Bojí sa len toho, aby som neodišla a nespala sama. Chce, aby som spala pri nej. Akonáhle sa pohnem, resp. zavŕzga posteľ, podlaha, tak okamžite je hore a chce vedieť kam idem.
Čo robiť a čo vyskúšať?
Ako ju nastaviť tak, aby sme toto zvládli v kľude a pokojne spoločne?
Ako jej pomôžem?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem, že situácia pre vás musí byť veľmi náročná. Z vašich slov je vidieť, že dcéra sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto.
V tomto prípade je dôležité dcérke zrkadliť jej emócie a zapájať ju do riešenia celej situácie. Využívajte citlivú a empatickú komunikáciu. Prihliadajte na jej potreby, pocity a nalaďte sa na ne. Netreba nič bagatelizovať. Napr. Vidím, že sa niečoho obávaš. Keď si emóciu pomenujeme, ľahšie ju potom aj spracujeme. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Napr. Skúsme to spoločne vyriešiť. Ak by dcéra nevedela odpovedať, dajte jej vhodné možnosti - takýmto citlivým deťom môže pomôcť napr. kus vášho oblečenia, váš obľúbený predmet ako deka, pootvorené dvere ak je to možné, dobré je si aj pred spánkom spoločne spomínať na dobré chvíle cez deň.
V prípade nočného budenia postupujte rovnako. Ubezpečte ju, že ste tam, že je všetko v poriadku. Následne jej zrkadlite jej emócie. Pýtajte sa jej, čo jej pomôže.
Dôležité je aj vytvoriť nejaký uspávací rituál s jej návrhmi. Čo by ti pomohlo. aby si ľahšie zaspinkala? Ak vám nič nepovie, skúste dať nejaké návrhy - prečítame si krátku rozprávku, pohladkám ťa po chrbte, povieme si kúzlo pre pekné sny, zasvietim ti tvoju obľúbenú lampičku dám pusu a pôjdem.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička