to či je to nutné riešiť s odborníkom záleží od toho, ako veľmi syn tento strach prežíva a ako mu to ovplyvňuje celkové fungovanie v živote.
Pokiaľ by strach bol príliš intenzívny, objavovali by sa napríklad aj nočné mory, či iné somatické ťažkosti, tak môžete navštíviť odborníka. Ten by vás naučil techniky ako s tým pracovať.
Pri práci so strachom u takýchto malých detí máme niekoľko techník, ktoré môžete vyskúšať. Nie je nikdy na to univerzálna metóda, ktorá by platila na každé dieťa.
Klasická metóda je postupné približovanie sa k objektu, ktorého sa bojíme. V tomto prípade synček potrebuje zažiť "korektívne skúsenosti" na to, aby svoj strach prekonal. To znamená nevyhýbať sa úplne takémuto hmyzu, ale postupne syna s nimi konfrontovať. Samozrejme v tomto prípade musíte vnímať, čo synček cíti, ak už vidíte, že strach je priveľký stopnite nejaké aktivity. Môžete začať predstavou nejakého hmyzu, ktorý si potom môže zmeniť na niečo zábavné napríklad, môžete si hovoriť terapeutický príbeh, kde nejaký hrdina svoj strach prekonal. Následne ho môžete nakresliť a potom spoločne roztrhať ako symbol prekonania strachu. Potom môžete pozerať nejaké obrázky hmyzu v knižke, nejaké videá. Ak máte možnosť nejaký hmyz chytiť, aby sa pozeral na ten no a potom pravdepodobne bude nasledovať nejaká bežná konfrontácia.
To, že má syn strach treba prijať ako fakt. Netreba nič bagatelizovať vetami typu: Nemáš sa čoho báť a pod. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jeho potreby a emócie. Nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy. Napr. čo pomáha vám, keď sa bojíte (Mne keď som bola taká malá ako ty pomohlo, keď som zhlboka dýchala, ideme to spolu skúsiť? 5x sa zhlboka spolu nadýchnite a vydýchnite.).
Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný. Mama je na teba hrdá.
Môžete sa spoločne aj zahrať nejakú hru, kde vy budete predstierať, že sa bojíte hmyzu tak ako váš syn a on bude predstavovať ten lietajúci hmyz. Deti zvyčajne takýmto spôsobom nájdu ľahšie svoju silu na prekonanie strachu.
Ako nápovedu na terapeutický príbeh vám dávam príbeh v prílohe ku strachu z balónov, môžete si ho prispôsobiť.
Dobrý deň,
to či je to nutné riešiť s odborníkom záleží od toho, ako veľmi syn tento strach prežíva a ako mu to ovplyvňuje celkové fungovanie v živote.
Pokiaľ by strach bol príliš intenzívny, objavovali by sa napríklad aj nočné mory, či iné somatické ťažkosti, tak môžete navštíviť odborníka. Ten by vás naučil techniky ako s tým pracovať.
Pri práci so strachom u takýchto malých detí máme niekoľko techník, ktoré môžete vyskúšať. Nie je nikdy na to univerzálna metóda, ktorá by platila na každé dieťa.
Klasická metóda je postupné približovanie sa k objektu, ktorého sa bojíme. V tomto prípade synček potrebuje zažiť "korektívne skúsenosti" na to, aby svoj strach prekonal. To znamená nevyhýbať sa úplne takémuto hmyzu, ale postupne syna s nimi konfrontovať. Samozrejme v tomto prípade musíte vnímať, čo synček cíti, ak už vidíte, že strach je priveľký stopnite nejaké aktivity. Môžete začať predstavou nejakého hmyzu, ktorý si potom môže zmeniť na niečo zábavné napríklad, môžete si hovoriť terapeutický príbeh, kde nejaký hrdina svoj strach prekonal. Následne ho môžete nakresliť a potom spoločne roztrhať ako symbol prekonania strachu. Potom môžete pozerať nejaké obrázky hmyzu v knižke, nejaké videá. Ak máte možnosť nejaký hmyz chytiť, aby sa pozeral na ten no a potom pravdepodobne bude nasledovať nejaká bežná konfrontácia.
To, že má syn strach treba prijať ako fakt. Netreba nič bagatelizovať vetami typu: Nemáš sa čoho báť a pod. Máme tendenciu deti pred emóciami chrániť, ale to netreba. Treba ich naučiť ich zvládnuť, nájsť si stratégie na ich prekonanie.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Teda prihliadajte na jeho potreby a emócie. Nalaďte sa na ne a zrkadlite ich. Napr. Vidím, že máš strach, musí to byť pre teba ťažké. Tým sa syn upokojuje, učí sa spojiť telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním.
Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Môžete sa ho spýtať aj to, čo by potreboval, aby to zvládol. Otvorene s ním o tom komunikujte. Dôležité je dieťaťu veriť a podporovať ho, že to zvládne a byť mu oporou. Ak by nevedel povedať nič čo by mu mohlo pomôcť dajte nejaké návrhy. Napr. čo pomáha vám, keď sa bojíte (Mne keď som bola taká malá ako ty pomohlo, keď som zhlboka dýchala, ideme to spolu skúsiť? 5x sa zhlboka spolu nadýchnite a vydýchnite.).
Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný. Mama je na teba hrdá.
Môžete sa spoločne aj zahrať nejakú hru, kde vy budete predstierať, že sa bojíte hmyzu tak ako váš syn a on bude predstavovať ten lietajúci hmyz. Deti zvyčajne takýmto spôsobom nájdu ľahšie svoju silu na prekonanie strachu.
Ako nápovedu na terapeutický príbeh vám dávam príbeh v prílohe ku strachu z balónov, môžete si ho prispôsobiť.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička