Dobrý deň,
moja dcéra má 6 rokov a je dosť citlivá. Je až ľútostivá. V škole v priemere 2x denne plače pre maličkosti. Napr. nestihla chytiť loptu 3x po sebe, zostala v jedálni pri stole sama, nestíhala rýchlo písať, keď učiteľka čítala.
Chcela by som jej pomôcť a neviem ako. Pritom je hravá, v kolektíve začlenená. Niekedy sa už aj ja bojím ju doma len upozorniť, keď niečo rozleje, alebo urobí. Má tendenciu zvesiť hlavu a hovorí si, že je to jej chyba a niekedy mám dojem, že sa obviňuje a ani za to nemôže.
Rozprávame sa, rozoberáme situáciu, ale neviem ako by som ju podporila v pozitívnejšom zmýšľaní.
Čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že dcérka má o sebe pokrútený obraz, neverí si, je neistá, nemá dostatočne vybudovanú sebaúctu.
Prejavujte jej dôveru, nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať, dávajte jej na výber a jej výber rešpektujte. Dávajte jej najavo, že je pre vás dôležitá aj ona, jej názory, pocity. Povzbudzujte ju. Verím, že ti zvládneš. To je niečo, čo dokážeš zvládnuť sama. O tom sa môžeš ty rozhodnúť. Oceňujte jej, procesy jej činnosti, nie výsledky. Sústredila si sa na to. Venovala si tomu veľa času. Sledovala som ako si to robila opatrne.
Vidím, že si sa snažila. Tuším ťa to prekvapilo, že sa to vylialo. Treba to utrieť.
Netreba z takých vecí robiť vedu, ani ju upozorňovať na neúspech. Skôr len vyvodiť dôsledok.
Prijímajte a reflektujte jej emócie. Pracujte s nimi. Rozprávajte sa o nich. Ako sa cíti v ktorej situácii, kde to cíti na tele, aké to pre ňu je, čo by jej to pomohlo zvládnuť.
Vytvárajte jej bezpečné, prijímajúce a podporné prostredie.
Môžete sa skúsiť obrátiť aj na odborníka a spolu pátrať po príčine. Môže to urýchliť celý proces.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com