Ako ovplyvním náročné správanie 10 mesačnej dcéry?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme 10 mesačné dievčatko, s ktorým sme si od narodenia veľa užili. Neustály plač, nespavosť, potreba mať nás nonstop pri sebe.
Čo ma však trápi v poslednej dobe je fakt, že začala prejavovať svoju temperamentnosť a je to s ňou ešte náročnejšie. Keď niečo chce, tak začne kričať, fňukať. Každé obliekanie a prebaľovanie je boj.
Ak vezme do ruky nejaký predmet, zvykne ho silno stlačiť a trasie sa. Až tak silno sa napína a hnevá. Žiadna aktivita ju nebaví dlhšie ako pár minút. Striedam jej hračky, vymýšľam aktivity. So všetkým po chvíľke buchne a už aj plače, aby som si ju vzala na ruky. Nebola takto odmalička naučená, všetko sa zmenilo cca na konci 8. mesiaca.
Pri uspávaní ma škriabe, trhá mi vlasy, nechce ležať a pritom je unavená, šúcha si oči. V noci každých 15 minút plače zo spánku. Cez deň sa od nej nemôžem pohnúť, inak v momente plače (bez sĺz). Kričí mama, keď prídem.
Premýšľala som nad separačnou úzkosťou. Vzali sme ju spať k sebe na manželskú posteľ, brávam ju so sebou, som pri nej.
Skôr nás trápi to, že ak jej nedáme to, čo chce, nejdeme tam, kam si želá, robí veľký cirkus. Občas sa až zachádza. Keď vyťahuje veci zo zásuvky a ja jej pohrozím NO NO NO, nesmieš, tak prekrúti ústa a začne plakať.
Keď si ju nevezmem na ruky, tak plač stupňuje a príde až na hotovú hystériu. Keď ju utíšim, položím, opäť začne a nerešpektuje zákaz.
Za posledný mesiac sa začala báť vody a pritom sa od narodenia kúpala každý deň. Nemôže ani počuť sprchu, lebo sa roztrasie a drží sa ma ako kliešť. Vždy sme sa jej smiali, že je ako žaba. Kúpe sa vo vaničke, z ktorej teraz vyskakuje s revom.
Plače akonáhle vidí cudzích ľudí a už aj rodinu. Na poradni sme ju obliekali dve so sestrou.
Chcem ešte podotknúť, že do tejto zmeny správania cca 2 mesiace aj cez deň zaspávala v postieľke sama. A to tak, že som ju položila, prikryla, odišla a ona bez všetkého zaspala.
Všimli sme si, že situácia je o dosť horšia, ak som v prítomnosti ja. Ak ju vzal partner sám k známym na návštevu, správala sa o dosť lepšie a skoro vôbec neplakala.
Žiadna zmena nenastala, nesťahovali sme sa, neprežila traumu, zuby jej nerastú (lekárka to kontrolovala a jej správanie trvá už cez 2 mesiace, milujeme ju, doma sa aj veľa smeje. S partnerom nám to pomerne klape a malá ho zbožňuje.
Ako môžem toto správanie ovplyvniť?
Vďaka za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
dcérka je veľmi maličká. Ak potrebuje vašu blízkosť, treba jej byť blízko. Jej potreby sa menia, aj preferencie. Je vo veku kedy sa začína viac hýbať, vnímať, preto môžu byť tie ťažšie noci. Niektoré deti sú tiež temperamentnejšie, citlivejšie.
Je dokázané, že v prítomnosti matky sú deti nepokojnejšie, chcú byť pri nej, cítia ju, je to prirodzené.
Ak dcérka robí niečo čo by nemala, je v poriadku jej povedať, že to sa nerobí. Dať jej hranicu tak, že rukou zabránite tomu, aby to robila, popr. ju vezmete preč. Netreba dlhé vysvetľovanie, nakoľko je malá. Tak isto ak sa jej nepáči, čo robíte vy. Niektoré veci skrátka treba a hotovo.
Je prirodzené, že sa jej to nebude páčiť, že sa bude hnevať. A je to v poriadku. Dôležité je ako na jej hnev reagujete vy. Kľudne. Buďte vtedy pri nej, ukážte, že rozumiete, že to prijímate. Rozprávajte jej. Môžete jej skúsiť dať alternatívu a vziať ju k niečomu inému.
Dcérka sa učí ako všetko okolo nej funguje a ešte sa to dlho učiť bude, tak isto ako vy. Skúste prijímať veci ako sú a reagovať na ne rešpektujúco, s láskou. Nedeje sa nič neobvyklé.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com