Dobrý deň,
mám 2 problémy, ktoré ma trápia.
Mám 7 ročného synovca, ktorý je jedináčik. Je prvák, žijú v zahraničí. Otec je cudzinec. Sestra s manželom majú harmonické 20 ročne manželstvo. Synovec vyrastá v priaznivom a citovo podnetom prostredí, je spoločenský. V školskom a športovom kolektíve je obľúbený.
Avšak od 9. mesiacov navštevoval jasle a tam mu na utíšenie dávali cumeľ. Dlho si od neho odvykal. Podarilo sa mi to, keď mal takmer 5 rokov a to tak, že ho zamenil za prst. To trvalo asi 6 mesiacov. Na prázdninách u starých rodičov sa zbavil aj prsta, ale začal hrávať do úst oblečenie, žmolí ho a hryzie. Mal niekoľko mesačnú pauzu a opäť sa k tomu zlozvyku vrátil. Všetko oblečenie má okolo krku zničené. Nevieme nájsť príčinu takého správania. Sestra bola v škole, učiteľka nevidí problém. Synovec si školu chváli, teší sa do nej, aj na krúžky.
Prečo má také neurotické správanie?
Ako mu pomôcť sa ho zbaviť?
Druhý problém sa týka mojej trojročnej dcéry, ktorá od septembra chodí do škôlky. Chodí tam rada. Cez víkend je sklamaná, že je škôlka zatvorená. Ona si zase obhrýza nechty. Vysvetľujem jej, poučujem, odsúvam rúčky, ale aj tak to robí.
Ako ju odnaučiť od tohto zlozvyku?
Ďakujem
Dobrý deň,
oba problémy, ktoré opisujete sú prejavom ľahkej neurózy. Zväčša bývajú prejavom vnútorného napätia. Dieťa sa môže niečoho báť, prežíva alebo prežilo nejaké nepríjemné situácie, nemá nasýtenú potrebu bezpečia, istoty, prijatie, popr. nejaké iné. Môže ísť tiež o odpozorovanú stratégiu.
Tendenciou rodiča je zväčša odstrániť nežiadúce správanie, vymyslieť spôsob ako sa ho zbaviť. Dieťa netreba trestať ani zastrašovať. Ak vezmeme do úvahy, že si dieťa hryzie oblečenie alebo nechty kvôli tomu, že sa cíti neisto, popr. že má strach, nepotrebuje, aby sme mu ešte pridávali. Odporúčam dieťa skôr motivovať, oceňovať.
Pri obhrýzaní ho môžete upozorniť, skúsiť nájsť nejakú náhradnú činnosť, chytiť mu rúčku, nadviazať s ním nejaký kontakt.
Skúste odpozorovať kedy to najčastejšie robí.
Dôležitejšie ako odstrániť správanie je nájsť príčinu a hľadať stratégiu pre dieťa na zvládanie náročných situácii. Pre rýchlejší efekt odporúčam pátrať po príčine v spolupráci s odborníkom.
Doma poskytujte deťom prijatie a bezpečie. Komunikujte empaticky, prijímajte a zrkadlite emócie. Buďte dieťaťu nablízku, buďte mu oporou, dávajte najavo, že sa mu snažíte rozumieť. Venujte mu pozornosť, prejavujte lásku. Oceňujte, prejavujte dôveru, nechajte dieťa rozhodovať.
Dôležité je všímať si signály dieťaťa a napĺňať jeho potreby.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com