Ako odučím 2,5 ročného syna od dudrania?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 2,5 ročného syna , ktorý je veľmi komunikatívny. Reč má na úrovni 3,5 ročného dieťaťa. Má silnú slovnú zásobu a dobrú zrozumiteľnosť
Problém je, že je neskutočne uhundraný. Manžel občas dudral. Buď mal príčinu, alebo to robil zo srandy. Syn to prebral od neho. Ak sa mu niečo nepáči a nie je na toľko frustrovaný, aby plakal, tak začne dudrať.
Napr. dostane zákaz a potom chodí po byte, skloní hlavu a dudre, je smutný a dookola. Zazerá, že či pôjdem za ním, alebo sa začnem vypytovať. Ak si ho nevšímam, tak opäť prejde okolo a opäť to isté. Cez celý byt počuť ako dudre. Prípadne jeho hláška Ivanko je smutný a dudre.
Plač si koľko chceš, ja idem preč - to je synove vyjadrenie, keď hundre.
Ako ho odučím od takýchto hlášok?
Čo nám odporúčate?
Ako reagovať?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
syn je momentálne vo veku kedy sa len učí spracúvať emócie. Tiež testuje a učí sa hraniciam a a možno skúša akú jeho akcia spustí reakciu.
Ako vravíte, takéto dudranie môže mať odpozorované, naučené, možno naň reagujete spôsobom, ktorý mu niečo dáva, zistil, že je to preňho výhodne'.
Na druhej strane, dudranie je reakcia, ktorá vám možno vadí, nepáči sa vám, avšak je to celkom efektívne zvládnutie frustrácie. Nikoho nebije, nehádže veci, nenadáva.
Skúste možno aj vy porozmýšľať nad tým, prečo vám práve toto jeho správanie vadí, ako sa vtedy cítite, čo to s vami robí, čo vtedy robíte vy a syn a čo by ste potrebovali, čo by vám pomohlo.
Niektoré tie jeho hlášky skôr hovoria o tom, že sa trápi a je nespokojný.
Neviem ako na ne reagujete, čo sa vtedy u vás doma. Syn však dáva nejaký signál. Vytvárajte mu prostredie bezpečia a prijatia. Keď bude takýmto, ale aj iným spôsobom prejavovať emóciu, príjmite ju a pomenujte. Popíšte mu čo sa deje, viditeľné správanie. Zdá sa, že ťa niečo trápi. Hneváš a preto hovoríš takéto veci. Počujem ako hundreš, asi sa ti niečo nepáči. Zdá sa, že chceš, aby som sa ti venovala. Tuším potrebuješ, aby som išla za tebou.
Môžem ti nejako pomôcť? Čo by ti pomohlo?
Takýmito otvorenými konštatovaniami dávate synovi správu, že ho počúvate, ste tam pre neho, snažíte sa mu rozumieť, zaujímate sa a prijímate ho. Zároveň mu dávate priestor na vyjadrenie.
Tento prístup mu tiež pomáha upokojiť sa, spojiť si telesný pocit prežívanej emócie s jej pomenovaním, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Venujte synovi pozornosť a prejavujte lásku. Napĺňajte jeho potreby. Oceňujte ho, prejavujte mu dôveru.
Ak chcete posilniť situácie keď nehundre, môžete skúsiť: táto situácia bola pre teba náročná, ale zvládol si to bez zahundrania. Aj keď ako vravím, naozaj neviem, či je hundranie nežiadúce.
Samozrejme ak vám veľmi vadí, môžete aj vy vyjadriť svoju potrebu, prianie. Avšak nezraňujúco, neodsudzujúco, vnímavo a s rešpektom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com