Dobrý deň,
17. júna bude mať dcéra 4 roky a od dvoch rokov je odplienkovaná aj na noc. Sem tam boli spočiatku menšie nehody, ale inak chodí pekne cikať v noci ak potrebuje. Pekne ako pekne. Deje sa to nasledovne: začne plakať, metať sa na posteli(vyhadzovať zadkom do vzduchu), niekedy kričí "mami" a to je všetko. Nie je schopná povedať čo jej je. Len reve a reve. Reve aj počas cikania a až keď sa vyciká, tak sa skľudni a spí ďalej. Neraz už na rukách.
Sama nie je schopná ísť a ak aj tak len s revom. Minule som mala v nosiči 6-mesačného syna s tým, že som ho konečne uspala, že ho idem vyklopiť aby spal na posteli, keď sa zobudila. Ledva prešla k záchodu. Keď som jej vravela, aby si dala gate dole a vycikala sa, zmohla sa len na revanie. Len stala a revala. Musela som jej dať gate dole ja, samozrejme syn sa zobudil. Posledné 2 razy ani necikala tak ako mala. Ako keby to zadržala. Plač asi 5 - 10 minút a na záchode 3x. Ja už neviem čo robiť.
Je vôbec toto normálne čo sa deje?
Bola plne dojčená na požiadanie bez cumlíka od narodenia syna. Potom viac menej "dobrovoľne na silu" odstavená. Cez deň nespáva už, či to môže byť aj tým. Že jej mozog je preťažený, alebo ako, lebo nad ranom, keď sa zobudí, ide aj pekne sama na záchod bez revu. Potom zaspí späť alebo už je hore (väčšinou o 6-7 ráno, spávať chodí okolo 7 večer).
Ako postupovať, aby aspoň toľko neplakala?
Budí brata a ja neviem ku komu skôr skočiť potom.
Ako ju naučiť, aby išla pekne na záchod sama?
Ďakujem
Dobrý deň,
u takýchto malých detičiek je ťažké hľadať príčiny. Málo komunikujú a keď sú vo veľkých emóciách, ktoré si spracúvajú práve plačo, je to aj úplne zbytočné. Nakoľko neviem od akého obdobia sa toto u dcérky v noci vyskytuje (či je to hneď od tých 2 rokov alebo kratšie obdobie) odpoviem všeobecne.
Ako prvé je dôležité byť pre dieťa oporou. Myslite na to, že pravdepodobne je to len prechodná záležitosť, ktorá môže byť spôsobená aj nočnými morami, že sa dieťatko preberie a prevalcujú ju silné emócie. Cikanie by bolo v tomto prípade až druhoradá záležitosť.
Chápem, že je to pre vás ťažké obdobie nakoľko máte ďalšie malinké dieťatko no obrňte sa určitou trpezlivosťou pretože neprejde to zo dna na deň. Reflektujte u mal. aktuálne pocity (vidím, že ti je niečo nepríjemné, niečoho sa bojíš, niečo ťa vystrašilo, asi by si chcela spinkať celú noc a pod.) a hľadajte spoločné riešenia, čo by jej pomohlo.
U takýchto malých detí často zaberá nejaký "hrdina", ktorého vytvoríte zo spoločnej hračky alebo napr. nejaké svetielko, ktoré si so sebou ponesie na záchod. Tento hrdina môže napr. pri silnom stisnutí dcérke pomôcť prekonať negatívne emócie. Tak isto dôležitý je aj fyzický kontakt skúste napr. silné objatie, hladkanie a dávajte dcérke dôveru, že to zvládne (Aj ja sa niekedy bojím spoločne to určite zvládneme prekonať.).
Skúste porozmýšľať či u dcérky nenastali nejaké zmeny. Napríklad nejaká nová situácia v živote, úzkostlivosť dieťaťa a pod., ktoré tiež môžu byť problémom.
Pokiaľ nevie o svojich strachoch rozprávať, môžete ju požiadať, aby nakreslila prečo v noci tak veľmi plače. Možno kresbe dá nejaké meno, pomenuje čo to je. Podstatné je to, že vy potom môžete túto kresbu spoločne symbolicky napríklad roztrhať. Prípadne to môžete prekresliť na niečo pekné ako lienka, auto a a pod.
Ak by sa však problémy stupňovali alebo sú už dlhodobého charakteru a narúšajú dcérkine fungovanie aj cez deň vyhľadajte odborníka.
Veľa šťastných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička