Ako odnaučiť trojročné dieťa biť iné deti?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že situácia s vašou dcérkou musí byť pre vás frustrujúca. A to najmä vtedy, keď ste stredobodom pozornosti niekde vonku. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k dcérke správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou.

Vaša dcérka je práve v období vzdoru. Jej správanie, ktoré vidíme navonok má vždy nejakú príčinu, aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať inak. Často si deti týmto spôsobom skúšajú si svoju vôľu, presadiť sa, ochrániť sa, zbaviť sa frustrácie a pod. Aj problémy s požičiavaním hračiek sú v tomto období ešte pomerne časté. Deti sú v tomto období veľmi egocentrické a veľmi citlivo prežívajú svoje vlastníctvo. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, a preto práca s nimi na zmene je trochu ťažšia.

Skúste popremýšľať, že kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza.
Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad, ak je problém s požičiavaním hračiek, tak dopredu sa dohodnite s dcérkou, s ktorými hračkami sa dovolí hrať aj kamarátke a ktoré odložíte a sú iba jej a nikto jej ich nevezme. Alebo sa dohodnite, že si budete hračku striedať po nejakom čase - napríklad kým dohrá nejaká pesnička.

V prípade takého agresívneho správania dcérka rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak nemôžete z nej povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr: Poviete jej, že sa nebude stretávať s inými deťmi, ale na druhý deň už na ihrisko pôjdete. Skôr v tomto prípade zvoľte časovo ohraničený dôsledok - na ihrisko zajtra nepôjdeme.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť dcérke príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.

V prvom rade samozrejme v prípade, že stihnete zareagovať, aby vôbec k útoku došlo je potrebné to urobiť. Môžete dieťa odniesť, dať pred neho vankúš, povedať STOP, chytiť ruku a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Dôležité je tiež po útoku ju oddeliť od "obeti" a ísť skôr sa spýtať aj toho dieťaťa, ktoré pohrýzla či je v poriadku, až následne sa venovať hraniciam u dcérky. Týmto jej dávate najavo, že pozornosť svojím negatívnym správaním nezíska.

Napríklad: Vidím, že ocka hryzieš. Asi ťa niečo nahnevalo. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak tu máš vankúš. Môžeš udrieť do neho, alebo môžeš odísť do izby.

Vidím, že ťa nahnevalo, že ti Robko zobral hračku. Je to pre teba ťažké, ale ľudí nehryzieme. Skúsime sa ho opýtať, či ti ju môže vrátiť, keď si ju mal prvý.

Dajte jej skrátka nejaké iné prijateľné alternatívy ako sa vyjadriť nie fyzicky.

Nebojte sa negatívnych emócií dcérky. Tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás obe veľmi nepríjemné, musí sa naučiť sebakontrole. Vy musíte byť pre ňu vhodným príkladom a oporou. Buďte pri nej a dávajte jej najavo, že jej rozumiete. Na svojej hranici si musíte stáť. Spýtajte sa jej, čo by jej pomohlo.

Dobrou technikou na zvládanie takejto agresivity je aj hranie rolí. Zahrajte sa s dcérkou na situácie, ktoré sú u vás problematické. Pozvite ju v hre k riešeniu týchto situácií. Ja som tvoje kamarátka práve som ti zobrala hračku, to odomňa nie je pekné, ale hrýzť ma za to to tiež nie je pekné. Napadá ťa niečo iné ako by si mohla situáciu vyriešiť? Neskôr jej pridajte ešte nejaké návrhy vy. Situáciu si trénujte dovtedy, kým dcérka nereaguje samostatne prijateľným spôsobom. Na záver ju oceňte. Tak isto tieto roly môžete skúšať aj pri požičiavaní hračiek. Nezabudnite pri tom aj pomenovať ako sa ten druhý cíti, keď mu hračku niekto vezme.

Ďalej čo je dôležité u dcérky treba podporovať jej sebavedomie. Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete svojej dcérke načúvať, poskytnete jej bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na ňu vyčleníte a budete robiť to čo ona chce s výnimkou pozerania TV.

Využívajte u dcérky povzbudenia a ocenenia za jej pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu hráte. Hovore jej, že ste rada, že ju máte.

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. V prípade, že by ste u dcérky nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.