Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Mám 2,5 ročného syna a 7 mesačnú dcérku. Syn je veľmi ťažká povaha a osobnosť. Vyžaduje si veľa pozornosti, ktorú žiaľ nie vždy dostane. Je strašne hlučný.
Keď niečo chce a nemá po vôli, tak veľmi kričí a nedá si absolútne povedať. Ráno sa zobúdza veľmi skoro aj napriek tomu, že nemusí vstávať. Posledné dni vstáva o 5. hodine ráno. Hneď ako vyskočí z postele, tak začne kričať, búchať, skákať. Následne sa dcérka zobudí a potom plače, lebo chce spať. On jej to nedovolí.
Tak isto je to aj cez deň. Keď chcem, aby spala, tak on mi ju vždy príde zobudiť. Dcérka už potom nezaspí.
Syn rozpráva a veľa rozumie. Každý deň mu vysvetľujeme, že nemôže kričať, lebo sestrička je ešte malá. Ale on nechce počúvať a ide si svoje.
Dcérka je od narodenia veľmi uplakané dieťa. Trpela bolesťami bruška a keď bolesti skončili, stala sa ešte viac ukričanou a uplakanou. Nehovorím, že plače deň a noc, ale je to viac ako by to malo byť.
Som z oboch deti veľmi psychicky unavená, dosť často sa zamýšľam čo robím zle a čo som komu spravila, že u nás neexistuje ticho. Posledné noci dcérka nonstop plače a ja jej neviem pomôcť, lebo neviem prečo plače.
Detičky sú inak zdravé a krásne. Sme šťastní, že ich máme. S manželom skoro každý večer riešime, že čo zlepšiť a čo robiť. Príde nový deň a znova je ten kolotoč. Ani jedno dieťa nevie zaspať samo. Dcérku dojčím a akokoľvek som ju skúšala uspať, nepodarilo sa. Zaspí iba pri dojčení. Keď ju dám do postieľky, aby zaspala sama, tak začne sadať a ťahať všetko z postieľky. Plus začne plakať a kričať..
Som už zúfalá a stále plačem, lebo už neviem, čo mám robiť.
Ako máme postupovať?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že ste z tejto situácie unavená a frustrovaná.
Detičky sú ešte malé. Dcérka dáva najavo nejakú svoju potrebu, nepohodu. Potrebuje vás pri sebe, potrebuje pozornosť, pri takomto dieťatku by som ani nezvažovala, že by mala zaspávať sama. Pri vás sa cíti isto a bezpečne. Prsník pre ňu funguje tiež ako niečo bezpečné, istota, nástroj na upokojenie. Dcérka potrebuje vašu lásku, pozornosť, prítomnosť, adekvátne napĺňanie jej potrieb.
Chápem, že pri synčekovi je to náročné. Treba hľadať spôsob ako viete byť s oboma tak, aby boli spokojní. Napr. dať si dcérku do šatky, popr. sedieť pri nej a zároveň sa venovať synovi.
Ten zažil narodením sestričky veľkú zmenu, pocit neistoty a ohrozenia svojej pozície. Potrebuje znovu začať cítiť istotu a bezpečie. Preto si zrejme vyžaduje pozornosť. Potrebuje vedieť, že ste tam preňho aj v tejto situácii, že sa nič nezmenilo, že ho ľúbite.
Vytvárajte mu prostredie bezpečia a prijatia. Venujte mu čo najviac pozornosti a lásky, mal by pociťovať čo najmenšiu zmenu. Komunikujte s ním empaticky, zrkadlite mu emócie. Popisujte mu čo sa deje. Vidím, že chceš, aby som sa ti venovala. Hnevá ťa, že som so sestričkou. Bol by si rád keby som bola s tebou.
Oceňujte ho a prejavujte mu dôveru. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Viem, že je to v tejto situácii náročné, navyše ste unavená z mála spánku. Ošetrite aj seba, skúste oddychovať vtedy keď sa dá, kľudne spite s deťmi, ak sa dá, podeľte si zodpovednosti s manželom. Pri deťoch sa prestriedajte a skúste sa aj každému venovať zvlášť.
Ak budú deti dostávať všetko čo potrebujú, ich potreby budú napĺňané, situácia sa bude postupne stabilizovať. Treba nájsť balans, systém, ktorý bude vyhovovať všetkým.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com