Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom našej 5 ročnej dcérky, ktorá nechce chodiť večer sama spať. Manžel s ňou spí už tri roky. Dovtedy spala s nami v našej posteli. Potom sa nám narodil syn. Ten už má skoro 3 roky a prespí v pohode sám vo svojej izbe.
Keď dcérka zistí, že sa ideme kúpať a potom bude čas ísť spať, tak robí hotové scény. Plače, zajakáva sa, prosí nech môže byť s nami v obývačke. Niekedy to prerastie do toho, že má z toho hnačku a bolesť bruška.
Urobili sme všetko, aby si išla aspoň sama ľahnúť. Má novú izbu a v nej obľúbené hračky. Má otvorené dvere na izbe, rozsvietené svetielko, má tam obľúbenú ružovú farbu. Kúpili sme jej prehrávač, kde môže počúvať rozprávky pred spaním. A aj jej čítame pred spaním. Chce, aby sme jej čítali nonstop a nikdy pri tom ešte nezaspala. Je to už únavné pre nás. Muž s ňou spí v noci. Keby s ňou nespal, tak by za nami prišla.
Ako máme dcérku naučiť zaspávať bez nás?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
niektoré deti sú na samostatný spánok pripravené skôr, iné neskôr.
Vidím, že skúšate rôzne veci, aby ste dcérke pri samostatnom zaspávaní pomohli. Pri čítaní je dobre určiť si hranicu, nečítať stále, ale určiť si napr. že prečítate jednu rozprávku a potom stačí. Dcérka sa asi bude hnevať, pracujte vtedy s emóciou. Priznajte jej to, vysvetlite, povedzte, že zase budete čítať zajtra.
Bude to chvíľu ťažšie aj pre vás, ale bude sa to zlepšovať.
Existujú rôzne metódy ako skúsiť naučiť dieťa zaspávať samé. Môžete pri nej len sedieť potichu, popr. dcérku nechať samú a ísť sa na ňu pozrieť každých 5 minút napr. na minútu. A zase odísť a povedať jej, že o chvíľu prídete. Poprípade môžete stanoviť čas, že s ňou budete 20 minút, dať si budík a odísť. Neexistuje však univerzálny návod. Veľa závisí od dcérky.
Zdá sa však, že dcérka zažíva miestami až paniku keď má ísť sama spať. Dobré by bolo pátrať po tom prečo. Strach? Zlá skúsenosť?
Skúste sa s ňou rozprávať, priznať jej, že nechce ísť spať, že tam nechce byť sama, že sa bojí.
Spýtajte sa, čo by jej pomohlo.
Neodporúčam ju nechať samú za cenu toho, že by zažívala stavy extrémneho strachu, až paniky. Môže mať z nejakého dôvodu potrebu vás tam mať. Dieťa sa vždy správa tak ako sa správa z nejakého dôvodu.
Na samostatný spánok by malo byť pripravené aj dieťa aj rodičia. Ak dcérka ešte nie je a vy už ste, treba hľadať kompromis. Možno sa jej podarí zaspať, ale môžete jej dovoliť prísť za vami. Potom ju môžete odprevadiť a chvíľu s ňou poležať. Popr. chvíľu pri nej budete, potom odchádzate. Treba hľadať čo by vám fungovalo.
Rozumiem, že už ste unavení a chcete mať čas aj na oddych aj jeden na druhého, avšak zdá sa, že dcérka vás potrebuje.
Ak by sa to nezlepšovalo a čas spánku by bol aj naďalej sprevádzaný aj nejakými somatickými prejavmi, panikou, zajakávaním, poraďte sa aj so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com