Ako naučiť 2,5 ročné dieťa počúvať a poslúchať?
Zodpovedané29. apr 2020
Dobrý deň,
v poslednej dobe si neviem dať rady so svojou 2,5 ročnou dcérkou. Keď ju len upozorním nech nerobí to, alebo tamto, začne mrnčať a nervačiť.
Snažím sa jej vysvetľovať, ale vôbec nič nepomáha. Pokiaľ nie je po jej ma nervy. A ja som už z toho zúfalá. Manžel moc s výchovou nepomáha a on by ju pomaly za všetko chcel cápať po zadku.
Nevravím, že keď to s ňou už nejde, že jej aj ja nedám po zadku, ale nie som toho názoru. Manžel mi vyčíta výchovu malej. Že keď neposlúcha, mam jej capnúť.
Aký je Váš názor?
Čo mi odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Ako dlho bude trvať obdobie vzdoru?13
- Ako z ročného vychovám dieťa, ktoré nebude nerváčiť za každú blbosť a bude ch...1
- Ako odplienkovať 2,5 ročné dieťa?1
- Ako riešiť problém so stolicou 2,5 ročnej dcérky?1
- Ako reagovať na to, keď ma dvojročné dieťa nerešpektuje a odvráva mi?1
- Je capnutie po zadku dobrý výchovný prostriedok?72
Dobrý deň,
dcérka sa nachádza vo veľmi citlivom období autonómie a vôle, alebo aj tzv. období vzdoru. Tiež sa učí novým emóciám, prežíva ich, učí sa ako sa s nimi vyrovnávať a zvládať ich.
Je prirodzené, že keď niečo nie je tak, ako by si želala ona, tak zúri. Prevalcuje ju emócia a jej reakcia je stratégiou jej zvládnutia. Ona to zatiaľ inak nevie. Neznamená to, že je neposlušná.
Aj dospelý človek keď je v emócii koná mnohokrát inak ako by možno chcel, a to už má vypracované rôzne stratégie na zvládanie náročných situácii. Dcérka ich ešte nemá. Rodič by mal byť ten kto dieťa náročnou situáciou prevedie a sprostredkuje mu prípadné iné možné stratégie.
Krik, vyhrážky, tresty vo forme buchnutia po zadku môžu reakciu dcérky zmeniť, avšak to len zo strachu. Efekt je krátkodobý, navyše dieťa neučí zodpovednosti, ale len slepej poslušnosti. Dcérka nebude vedieť prečo nemá robiť to čo nemá. Tresty navyše narúšajú dôveru a vzťah. Dávajú dcérke odkaz, že pre vás nie je dôležité ako sa cíti, že ona nie je dôležitá. Možno sa nakoniec prestane prejavovať tak, ako si neželáte, avšak vyraziť to môže inde a do budúcna jej to nič nedá.
Keď dcérku prevalcuje emócia, treba jej ju priznať, prijať to. Pomenovať. Chcela si to ináč. EŠte si to chcela robiť. Hneváš sa.
Tým jej hovoríte, že ju počúvate a prijímate. Ak koná nejako nežiadúco, nastavte jej hranice. Hneváš sa. Rozumiem tomu. Veci ale nie sú na ničenie. Môžeš zničiť toto - obal od vajíčok napr.
Dáte jej najavo, že prijímate ju, ale nie jej správanie.
To, že mrnčí a nerváči je úplne prirodzené. Pomenujte jej čo sa deje, odzrkadlite emóciu. Nie je to však dôvod zastaviť. Dcérka sa potrebuje vyrovnať s frustráciou, aby do budúcna bola schopná zvládať náročnejšie situácie.
Môžete sa spätne v kľude rozprávať o náročných situáciách a ponúknuť dcérke iné stratégie.
Poskytujte jej prijatie, bezpečie, pozornosť. Pracujte s emóciami, nastavujte hranice. Prejavujte dcérke dôveru, nechajte ju o niečom rozhodovať. Oceňujte ju. Prejavujte jej lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Takto budujete aj jej sebaúctu a vychovávate dieťa zodpovedné, nie poslušné.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com