Ako naučím syna správne reagovať na doterných spolužiakov?

Dobrý deň,

pravdepodobne sa situácia bez súčinnosti školy nevyrieši. Rozhodne odporúčam opäť kontaktovať školu. Dobré je napríklad ešte vopred kontaktovať aj rodičov iných spolužiakov, ktorí by možno vedeli držať s vami za "jeden povraz".

Skúsila by som si nekonfliktne s učiteľkami pohovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce a s porozumením. Následne skúste navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech vyriešenia celej situácie. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali.

Ak v škole pracuje špeciálny pedagóg, či školský psychológ, prípadne nejaký výchovný poradca, tak môžete celú situáciu prebrať aj s nimi.

Vy mu doma poskytujte taký láskavý a prijímajúci priestor, kde sa bude môcť vyjadriť a byť duševne v pohode. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Pýtajte sa ho aký mal deň, čo pekného zažil. Nepýtajte sa priamo hneď na spolužiaka a negatívne veci.

Až po nejakom uvítacom rozhovore môžete prejsť aj k téme, čo sa mu napríklad udialo negatívne. Následne mu kľudne môžete položiť otázku: Ako by som ti mohla pomôcť, aby si sa cítil lepšie?

Dôležité je ho zapájať do riešenia celej situácie.
• Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať?
• Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť?
• Čo sa dialo potom?
• Kto iný tam ešte bol?
• Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?
• Ako by si chcel, aby sme situáciu riešili?
• Čo navrhuješ? … A podobne.

Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.

Na tému vzťahy a spôsoby reagovania na konflikty si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.

Môžete taktiež mu skúsiť povedať, čo by pomohlo vám v takej situácií, ako by ste vy reagovali. Prehrajte si so synom rôzne situácie, ktoré môžu nastať a tak ho učte, ako sa brániť a kde v prípade potreby hľadať pomoc. To je dôležité. Treba ho učiť, ako konflikty riešiť slovne a nie fyzickou agresivitou. Napríklad môže povedať slovo nie, to sa mi nepáči keď sa ku mne takto správaš. Prípadne odísť od vyhrotenej situácie. Hľadať pomoc u učiteľa a pod.

V tomto veku na deti ešte veľmi dobre zaberá aj hra. Hrajte sa spolu na nejakú situáciu, ktorú syn zažil a striedajte pri tom úlohy. Raz budete "agresor" vy a potom si úlohu vymeníte. Hru hrajte dovtedy, kým v nej syn nepríde sám na nejaké vhodné riešenia konfliktov.

Všímajte si syna v domácom prostredí. Ak by sa vyskytli rôzne zmeny v správaní, či somatické zmeny vyhľadajte odborníka.

Prajem veľa zdaru.