Ako na vzdorovité trojročné dieťa?

Dobrý deň,

asi situácia so synčekom je pre vás emočne náročná. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k synčekovi cestu. Práve aj od vášho prístupu závisí, či sa jeho emočné reakcie spojené aj s krikom v budúcnosti budú redukovať.

Vjeho veku sa to dá považovať za normálny prejav vzdoru. Dieťa stále žije vo svojom svete prianí a túžob a veľmi ťažko môže znášať, keď sa mu na niečo povie nie. U niektorých detí je to takto výraznejšie s množstvom prejavov, u niektorých menej. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší už od narodenia. Následne aj jeho vôľa je potom viac neoblomná, preto práca s ním na zmene je trochu ťažšia.

Najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Viem, že to musí byť náročné. No keď sa nad tým zamyslíme, tak je to veľký paradox. Vy od neho chcete sama, aby bol ticho a pritom reagujete úplne opačne - krikom. Tým ho nepriamo učíme, že takto sa riešia konflikty.

Neberte to tak, že vás chcem kritizovať, vôbec nie. Synove správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Preto sa snažte nájsť aj čas pre seba a učiť sa zvládať aj svoje vlastne emócie. Tým svojmu dieťaťu rozhodne pomôžete a do budúcnosti ho veľa naučíte, keď budete k nemu pristupovať s rešpektom.

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom, pretože na dieťa veľmi vplýva aj rodinné súžitie a celková atmosféra. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak by ste nemali z nej povoliť.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Príjmem synove emócie, potreby, čo však neznamená, že ich schvaľujem. Preto je tam tá hranica. Nikdy nekritizujeme a nenálepkujeme nejakým spôsobom dieťa (ty si zlý chlapec). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí ak je to možné. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu, prípadne ponúknem nejakú pomoc či spoločné riešenie konfliktu.

Hneváš sa, že sa s tým nemôžeš hrať? Rozumiem ti. Je to pre teba ťažké, ale je pre mňa nepríjemné, keď takto kričíš. Spoločne to zvládneme. Ako by som ti mohla pomôcť? Môžeš sa hrať s...

Môžete skúšať popremýšľať ako inak by mohol prijateľnejšie pre vás zvládať svoj hnev. Deti vo všeobecnosti učíme prijateľným formám ako udretie do vankúša, nadstavenie rúk, aby ukázal ako veľmi sa hnevá tým, že vám do nich zatlačí. Učíme ich, aby radšej slovami vyjadrili, že sa hnevajú. U niektorých je vhodné, aby sa upokojili na vhodnom mieste. Avšak tam je dôležité, aby ste ho tiež vnímali a dávali mu najavo, že ste na blízku ak by vás potreboval. Ak je to vonku, vhodné je vyhľadať nejaké tichšie miesto a pod. Záleží od situácie.

Samozrejme pravdepodobne môžu nastať aj situácie, kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič len s ním ten výbuch emócií prečkať v pokoji a pochopení. V tejto chvíli zvykne pomôcť silné objatie, alebo len hovoriť, že mu rozumiete, že je to pre neho ťažké. Prípadne nejaký dotyk. To už musíte skúšať. Chce to veľkú dávku trpezlivosti, ale myslíte na to, že mu tým dáte veľmi veľa. Postaráte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol a nekričal si, ale radšej si mi to pekne povedal. Alebo: Vidíš, spoločne sme to zvládli a pod.

Doporučujem v tomto prípade si dopodrobna rozobrať situácie, v ktorých sa to vyskytuje. Za tým ako sa syn správa je vždy niečo viac, nejaká potreba či emócia a to by ste sa mali pokúsiť zistiť.

Skúste si položiť pár otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Niektorým situáciám sa dá predchádzať rôznymi ako keby "preventívnymi aktivitami". Samozrejme, to vždy nie je možné. Keď viete, že by mohol byť problém odísť z ihriska, tak rozhodne to nerobte ak má syn ešte niečo rozrobené. Skôr ho vopred pripravte: Ešte 3x sa šmykneš a už pôjdeme domov. Budem ti to počítať.

Buďte čo najviac kreatívna. Napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Ak máte na syna nejakú požiadavku snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napr. Prosím ťa, ostaň pri mne. Stále si stojte za svojim a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu.

Konflikty sa budú objavovať menej, keď budete svojmu synovi načúvať, poskytnete mu bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na neho vyčleníte a budete robiť to čo chce on s výnimkou pozerania TV. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.

Dôležité je poznamenať, že toto vzdorovité správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. A preto v prípade, že si nebudete niečím istá, nebudú fungovať žiadne metódy vyhľadajte pomoc.

Veľa zdaru.