Dobrý večer,
prosím o radu ohľadom mojej situácie. Mám 2,5 ročného veľmi tvrdohlavého a chvíľami agresívneho syna. Ubližuje mladším deťom. Pri starších deťoch o ňom ani nevedieť.
Nepožičia hračky, hnev vyjadruje strašným krikom a ublížením deťom. Pravidelne chodíme do materských centier, na ihrisko, stretávame sa s deťmi, chodíme von.Tažko sa unaví. Keď spí počas dňa, tak večer zaspáva o polnoci. Pozeranie rozprávok a cukor má obmedzený.
Ako pomôcť synčekovi, aby lepšie zvládal situáciu?
Ďakujem pekne za odpoveď
Noemi
Dobrý deň,
ďakujem za otázku. Hnev je emócia veľmi náročná na zvládnutie. Často je považovaná za zlú, nevhodnú.
Pritom je hnev úplne prirodzená emócia a zažíva ju každý.
Treba teda syna nechať, aby si ju zažil, ten hnev mu uznať a previesť ho ním. "Hneváš sa. Nechcel si to požičať." Aby vedel, že hnevať sa je normálne, je normálne prejaviť hnev a že ste tam preňho aj vtedy. Avšak treba aj stanoviť hranicu. "Deti nie sú na udieranie." a popr. dať alternatívu: "Môžeš si udrieť sem. " (vankúš, penové kocky, atď.)
Deti sú po zadaní hranice niekedy ešte viac nahnevané, frustrované, ale to je v poriadku. Učia sa zvládať ťažké situácie.
Hnev, tak ako každú emóciu treba akceptovať, spracovať, ukázať možnosti ako sa dá zvládnuť. "Zakrič si. Môžeš si zabehať. Udrieť do vankúša."
Ak by naďalej bil deti, môžete dať aj ultimátum, ak sa rozhodneš udierať do detí, rozhodneš sa, že dnes z centra odídeme."
Prajem veľa trpezlivosti.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com