Ako na skoro trojročného syna, ktorý je na verejnosti zlatý a doma nepočúva a bije ma?

Dobrý deň,

rozumiem, že ste si správaním syna pravdepodobne niekedy neistá a robí vám starosti. Dôležité je, že sa snažíte k synovi hľadať cestu.

To, čo popisujete, že syn vo vašej prítomnosti je v nepríjemných emóciách pre vás, skúša si asi viac svoje hranice a vôľu je pomerne bežné. Dieťa svoje emócie pri vás dáva najavo pretože vie, že ho milujete. Ste osoba, ktorá mu je najbližšia.

Možno v práci so synom vám pomôže čiastočne zmeniť komunikáciu a nastoliť hranice s prijatím emócií a potrieb syna. Nikdy nekritizujeme a nenálepkujeme nejakým spôsobom dieťa (ty si zlý chlapec). Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí ak je to možné. Následne príjmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Prípadne ponúknem nejakú pomoc alebo spoločné riešenie konfliktu.

Hneváš sa, že sa s tým nemôžeš hrať? Rozumiem ti. Je to pre teba ťažké, ale je pre mňa nepríjemné, keď takto kričíš. Spoločne to zvládneme. Ako by som ti mohla pomôcť? Môžeš sa hrať s...

Ak by po viacnásobnej zadanej hranici s pochopením neprišiel žiadny efekt je tu možnosť vyvodiť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie. Napríklad logický dôsledok hádzania vecí je zobrať mu ich na nejaký čas. Ak po nejakom logickom dôsledku prídu negatívne emócie je to normálne. V tejto chvíli zvykne pomôcť silné objatie, alebo len hovoriť, že mu rozumiete, že je to pre neho ťažké. Prípadne nejaký dotyk. To už musíte skúšať. Chce to veľkú dávku trpezlivosti, ale myslíte na to, že mu tým dáte veľmi veľa. Postaráte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne. Následne sa k situácii vráťte a rozoberte ju spoločne s hľadaním riešenia.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol a nekričal si, ale radšej si mi to pekne povedal. Alebo: Vidíš, spoločne sme to zvládli a pod.

V komunikácií u takýchto detí je viacero ciest a treba skúšať, ktorá niekedy bude fungovať.
Môžete riešenie nechať niekedy aj na dieťa: Nie si ešte oblečený. Nechcem, aby ti vonku bola zima, čo navrhuješ? Ako by sme to mohli urobiť?

Využívajte pozitívne formulácie: Keď si umyješ zúbky, potom máme čas na spoločné čítanie.
Dajte mu na výber čo chce robiť skôr: Chceš si najskôr obuť topánky alebo bundu? (tým, že má nejakú kontrolu nad situáciou, prejavujete mu rešpekt a ľahšie tým pádom bude spolupracovať).

Zapojte jeho myslenie: Máme ešte 10 minút. Kým odídeme, čo dovtedy musíš urobiť? Pokiaľ nevie vymenujte mu napr. zoznam ranných úloh. Potom sa opýtajte: Tak čo nám ešte ostáva?

Doporučujem v tomto prípade si dopodrobna rozobrať situácie, v ktorých sa to vyskytuje. Za tým ako sa syn správa je vždy niečo viac, nejaká potreba či emócia a to by ste sa mali pokúsiť zistiť.

Skúste si položiť pár otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Niektorým situáciám sa dá predchádzať rôznymi ako keby "preventívnymi aktivitami". Samozrejme, to vždy nie je možné. Keď viete, že by mohol byť problém odísť z ihriska, tak rozhodne to nerobte ak má syn ešte niečo rozrobené. Skôr ho vopred pripravte: Ešte 3x sa šmykneš a už pôjdeme domov. Budem ti to počítať.

Buďte čo najviac kreatívna. Napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

U syna využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jeho pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovný), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ho k lepšiemu správaniu (Maminka je veľmi šťastná, že tentokrát si si pyžamko obliekol sám.).

Rozvíjajte so synom vzťah. A to napr. každodenným spoločným tráveným časom, kde budete robiť to, čo chce len dieťa. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Nemusí to byť hodina, niekedy stačí len 15 minút. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.

Čo sa týka uspávania, syn má pravdepodobne nahromadenú energiu, ktorú si potrebuje nejakým spôsobom dať zo seba von. V tomto prípade je dôležité hľadať iné spôsoby upokojenia a ukľudnenia dieťaťa.

Dôležité je syna vnímať, načúvať mu. Napríklad aj to, či je skutočne unavený. Je pochopiteľné, že rodičia deti do postieľok tlačia, lebo chcú mať aj čas pre seba. Treba však hľadať zlatú strednú cestu, aby to nebolo príliš skoro a ani príliš neskoro pre dieťa. Všímajte si príznaky ako zívanie, potieranie očí, podráždenosť a pod. Nemá význam keď po uložení do postieľky je napríklad ešte hodinu hore.

Zrkadlite mu čo u neho vidíte: "Vidím, že si nervózny. Vidím, že nie si kľudný". Vo všeobecnosti pracujte na emocionálnej inteligencii a pomenujte si spolu základné znaky emócií napr. pomocou rôznych obrázkov. Zadajte mu hranicu: Ľudia nie sú na bitie. Nedovolím ti, aby si ma bil. Ďalej je dôležité spoločne hľadať riešenie. Ako by som ti mohla pomôcť? Ako by sme to mohli vyriešiť?

Skúste nájsť pre syna inú formu náhradnej aktivity. Takto napríklad môžete zistiť, či sa náhodou niečoho nebojí a tak situáciu riešiť. V tomto prípade by bolo vhodné nejak ruky upokojiť alebo zamestnať. Skúste objatie, divadlo s baterkou, mäkký vankúšik, ktorý môže hladiť a podobne.

Keby ste si so synčekom aj naďalej nevedeli rady vyhľadajte odborníka.
Veľa zdaru.