Dobrý deň,
moja trojročná dcérka začala od septembra chodiť do škôlky. Adaptácia prebehla v poriadku. Nedávno ostala chorá a boli sme spolu 2 týždne doma. Po návrate do škôlky bol náročnejší štart, lebo jej pani učiteľka bola chorá. Spávala v jednej triede 3 dni a potom dva dni v tretej triede.
Tento týždeň je už vo svojej triede so svojimi pani učiteľkami. Problém je, že vždy pred spánkom a aj po spánku plače. Chce maminku. Včera išiel po ňu manžel do škôlky a museli mi zavolať, lebo plakala, že neprišla maminka.
Vopred sme ju pripravovali, že príde otec.
Ako môžem dcérke pomôcť v adaptácii po chorobe?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
spätná adaptácia po chorobe býva pre niektoré deti náročná. U dcérky to navyše bolo umocnené zmenou, ktorú hneď v škôlke zažila. Aj toto ju mohlo rozhádzať a vyviesť z rovnováhy.
Doma dcérke vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie. Pracujte s emóciami. Zrkadlite jej ich. Aj ten strach ísť do škôlky, plač pred spánkom (zrejme smútok), to, že si predstavovala inak návrat zo škôlky, že chcela, aby ste po ňu prišli vy a že bola sklamaná. Vyjadrite, že žiaľ, niekedy sa inak nedá, ale že sa vždy vidíte hneď ako je to možné.
Dovoľte jej emócie voľne prejaviť, odzrkadlite jej ich. Nezľahčujte, nepopierajte, nezastavujte tie prejavy. Len prijmite a skúste porozumieť.
Môžete riešiť konkrétnu situáciu. Prišiel po teba ocko a bola si smutná. Čo by ti v tej chvíli pomohlo? Alebo nabudúce keď príde ocko, aby si bola menej smutná? Pátrajte, hľadajte, rozprávajte sa počúvajte.
Aj o ostatných situáciách sa spätne rozprávajte. Skúste nájsť nejakú stratégiu (fotka v skrinke, plyšáčik, niečo malé od vás vo vrecku bundy, čokoľvek).
Spolupracujte s učiteľkami. Ak by sa to dlhodobo nezlepšovalo, mali by ste pocit, že sa dcérka trápi, pátrajte čo je ta tým, lebo pravdepodobne to môže byť potom aj dačo iné. V tomto prípade sa poraďte aj s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com