Dobrý deň,
náš syn má 3 roky a 8 mesiacov a nechce vôbec kresliť. Keď už ho namotám, tak robí čmáranice a nechce skúsiť nič jednoduché - ani slniečko, ani jednoduchú postavičku.
Väčšinou sa hrá ako on chce a nechce nič rozumné. Nechce si zahrať ani pexeso. Keď mu ho rozložíme, tak nemá problém nájsť otočené obrázky.
Je aj tvrdohlavý. Keď sa mu niečo nepáči, tak hučí a robí aj zle 9 mesačnej sestre. Nedovolí jej si niečo zobrať. Ona sa naťahuje po veciach a on ju hneď potiahne, odsunie a vytrhne jej tújeho hračku.
Teraz od septembra pôjde do škôlky.
Ako ho motivovať na rozumnú aktivitu a kreslenie?
Básničky a ani riekanky sa nechce učiť. Keď ma náladu, tak ma dopĺňa.
Ďakujem
Dobrý deň,
čo sa týka robenia nejakých aktivít, tak preferencie detí sa môžu meniť. No taktiež to môže byť spôsobené pocitom neúspechu. Dôležité je, aby mal neustále prístup ku kresliacim potrebám a mohol si ich vziať keď bude chcieť. Skúste teda nájsť spôsob, ako by to bolo pre neho zaujímavé. Mal by mať k dispozícií rôzne materiály ako tabuľa, papier, kriedy, pastelky, farby, aby si mohol sám vybrať. Skúste si pri tom napríklad spievať, kresliť spoločne, hrať sa s prstovými farbami a pod. Buďte kreatívna to sa väčšinou vypláca.
K synovi pristupujte s rešpektom. Skúste odhadnúť a pomenovávať jeho emócie, následne spoločne hľadajte riešenia. Vidím, že je to pre teba asi ťažké, preto ťa to nebaví. Ako by sme to mohli vyriešiť? Ako by som ti mohla pomôcť? Ak vám nič nepovie skúste jej dať nejaký návrh - napríklad začnem ja a ty budeš pokračovať. Môžete povedať aj príklad z vlastného života, čo na deti často zafunguje (Mne pomohlo, keď som si pritom spievala...). Napríklad ako motivácia na kresbu postavy je výborná básnička (Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté, čiarka nadol nos je to, ústa idú tadeto, je to ujo ušatý, neumytý strapatý.)
Pokiaľ na nijaký spôsob, čo by ho posmelil ku kresleniu nenájdete dbajte na to, aby si precvičovanie motoriky zažíval na iných aktivitách. Napr. kresba do piesku, robenie cestičiek v piesku, skrutkovanie, prevliekanie a pod.
Základnou technikou motivácie je tiež oceňovanie, povzbudzovanie dieťaťa v prípadoch, keď sa mu niečo podarí. V tomto prípade oceňujeme aj malé pokusy. Oceňujeme v prvej osobe čo najpresnejšie a vyvarujeme sa slovíčkam ALE. Som na teba hrdá, že teraz si nevynechal ani jeden detail v kresbe, pretože postava má všetko čo má mať - TAKTO ÁNO. Tá kresba je nádherná, ale zabudol si na jedno ucho - TAKTO NIE.
Čím konkrétnejšie dieťaťu situáciu popíšete keď ho chcete povzbudiť či oceniť, tak je to o to lepšie. Vedie to dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť.
Skúste si spoločne nájsť nejakú formulku, ktorá by ho mohla motivovať. Napríklad často funguje - čím viac sa budem snažiť, tým viac sa budem rozvíjať a budem lepší.
Vyhnite sa u syna porovnávaniu s niekým iným, ale podporujte ho v tom, aby vyjadroval svoje vlastné emócie, postoje a potreby. Pre väčšinu detí porovnávanie môže byť frustrujúce a vyvolávať to v nich negatívne predstavy o nich samých.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička