Dobrý deň,
syn bude mať čoskoro 8 rokov a má problém s učením. Hlavne s matematikou, lebo nechce rozmýšľať. Učí sa uplakaný a nasilu, ale aj tak tomu nechce pochopiť. Nie, že nevie. Je lenivý rozmýšľať. Učia sa nasobilku. Skúšala som mu písať na papier a hovorila som, nech sa učí naspamäť.
Ako ho motivovať a pomôcť mu?
Ďakujem
Dobrý deň,
čo sa týka prípravy do školy, tak skúste popremýšľať nad príčinou týchto negatívnych emócií, z čoho to môže prameniť. Správanie je vždy len príčina niečoho čo je vo vnútri. Neviem podľa čoho usudzujete, že príčinou je to, že nechce rozmýšľať a že je lenivý.
Často dôvodmi takéhoto správania u detí môžu byť aj prílišný tlak na dieťa, nevhodná hodina na domáce úlohy, odtrhnutie od začatej činnosti, prežívanie neúspechu a tým strata motivácie o daný predmet.
Priznajte synovi, že rozumiete, že ho to nebaví a že by radšej asi robil niečo iné, ale že písanie úloh je dôležité a vysvetlite prečo. Následne mu môžete povedať, čím skôr to urobíme tým budeme mať viac času na nejakú spoločnú aktivitu.
Veľmi dôležitý je u detí pravidelný režim, aby dieťa nebolo preťažené (keď príde zo školy, to posledné čo chce urobiť je domáca úloha). Preto vnímajte jeho aktuálne naladenie a snažte sa spoločne dohodnúť na čase, keby by bolo vhodné sa venovať domácim úlohám. Dajte mu sama nejaké návrhy. Hodina, ktorú ste si dohodli by mala následne platiť.
Skúste to nechať na neho nech si vyberie, čomu sa chce ako prvé venovať a či sa chce pokúsiť dané úlohy urobiť sám a následne si ich spolu prejdete vždy v nejakom čase alebo tam máte pri ňom stále byť.
Vnímajte u syna, či ešte dokáže pri úlohách udržiavať pozornosť. Niektoré deti majú pocit tlaku, keď sedia nad úlohami príliš dlho. Preto je možné skrátiť úseky, teda rozdeliť domáce úlohy na viac častí. Napr. 20 minút, potom nejaká iná činnosť a zase 20 minút. Záleží od toho ako to u syna vnímate vy.
Pripomínajte mu, že tie predmety, kde má problémy môžu byť pre neho výzvou. Čím bude viac cvičiť, tým bude určite lepší. Hovorte mu, že si ceníte ako veľmi sa snaží. Skúste sa ho opýtať, čo by mu pomohlo, aby sa mu lepšie darilo. Ak by nevedel na nič prísť sám dajte mu nejaký príklad z vášho života, čo pomohlo vám. Deti to veľmi ocenia, keď vedia, že v tom nie sú sami.
Súčasťou motivácie ku nejakému výkonu je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ho a dodávajte mu odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venoval dlhšie ako včera. Som na teba hrdá.
Povzbudzovanie, či oceňovanie nehodnotí samotný výkon, ale je zamerané na proces. Vedie dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa.
Skúste byť v tomto prípade kreatívna a bádajte, čo by synovi mohlo učenia uľahčiť. Sú rôzne pomôcky ako tabuľky, dokonca aj vedomostné hry, ktoré môžete využiť. Tým do celého učenia vložíte aj určitú mieru hry, tak ľahšie bude s vami spolupracovať.
Len pridám pár príkladov, už je na vás či sa pre niečo rozhodnete.
https://www.preskoly.sk/p/578815-nasobenie-ucen...
https://www.mall.sk/didakticke-hracky/svoboda-e...
https://www.rajhraciek.sk/woody-krabicka-s-malo...
Skúste synov problém konzultovať aj s učiteľkou a spoločne prísť na nejaké nápady v prospech syna. Vzájomne sa informujte o študijných výsledkoch.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička