Ako motivovať 3,5 ročného syna, aby sa začal hrať s deťmi v škôlke?

Dobrý deň,

rozumiem vašim obavám. Pravdepodobne cítite tlak okolia a možno si kladiete aj sama otázku, či ste všetko robili tak ako ste mali, či ste v niečom nezlyhali. Dôležité je uvedomiť si, že tak ako sme rôzni aj my dospelí v komunikácií a sociálnych zručnostiach, tak sú rozdielne aj naše deti. Nie každé dieťa musí byť v rovnakej miere spoločenské.

V tomto prípade je nutné sa na synčeka pozerať komplexnejšie napríklad ako rozvíja hru v domácom prostredí, či je to len momentálne v škôlke alebo aj napríklad na ihrisku sa niečo od minulého obdobia, ktoré ste popisovali zmenilo, alebo pri kamarátovi doma, ďalej ako sa vyvíjala jeho reč a pod. Chýba mi údaj koľko táto situácia trvá, ale teda predpokladám, že je to už vyše pol roka z toho čo ste písali. Je pravda, že adaptačná fáza by už mala byť u syna na konci a mal by sa do nejakých aktivít s deťmi zapájať.

V tomto prípade by som odporúčala konzultovať vaše problémy so synčekom aj s učiteľkou v materskej škôlke. Vy sama nedokážete úplne vyriešiť situáciu, ktorá sa stáva mimo váš dohľad. Preto je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa.

Vaše emócie a obavy sa môžu odraziť aj na synčekovom správaní. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky. Tak isto mu dávajte najavo, že to zvládne.

Po škôlke v domácom prostredí si spoločne môžete prejsť rôzne situácie. Čas po škôlke by mal patriť iba vám. Zaujímajte sa o činnosti, ktoré dieťa v škôlke prežilo. Rozhovor odporúčam začať nepriamo. Ja som dnes mala veľmi ťažký deň a som unavená. Dúfam, že ty si zažil lepší deň. Čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to? Čo sa ti v škôlke nepáčilo?

Využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Prihliadajte na jeho potreby a emócie a nalaďte sa na ne. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie. Ak vám neodpovie, skúste dať návrh vy. Napríklad: Hm, asi to je pre teba ťažké sa hrať s detičkami alebo páči sa ti keď deti v škôlke pozoruješ, možno by pre teba bolo zaujímavejšie sa do nejakej hry aj zapojiť. Čo by sme s tým mohli urobiť, aby si sa cítil lepšie. Spoločne určite na niečo prídeme.

Takýto štýl komunikácie vám otvára brány do sveta dieťaťa a budujete tak jeho emocionálnu inteligenciu, zároveň aj sebahodnotu, lebo má trochu možnosti aj rozhodovať a ovplyvňovať čo sa bude diať.

Základnou technikou motivácie je tiež oceňovanie, povzbudzovanie dieťaťa v prípadoch, keď sa mu niečo podarí. V tomto prípade oceňujeme aj malé pokusy. Oceňujeme v prvej osobe čo najpresnejšie a vyvarujeme sa slovíčkam ALE. Som na teba hrdá, ako pekne si sa dnes s kamarátmi v škôlke hral s autíčkami. Môžete potom sa skúsiť opýtať, ako sa pri hre cítil a tak ďalej motivovať k ďalším podobným pokusom.

Môžete skúsiť motivovať syna aj tým, že si spolu pre deti v škôlke pripravíte doma nejakú pozornosť.

Možno len nevie ako sa do hry zapojiť, aké správne slová použiť. To ho môžete naučiť napríklad v nejakej hre. Napríklad ako sa dvaja plyšáčikovia spolu hrajú a vy prídete k jednému a položíte mu otázku. Sú to otázky typu: Môžem ti s niečím pomôcť? Páči sa mi ako sa hráš môžem sa pridať? Alebo ja sa rád hrám s... môžeš sa hrať so mnou?

Tak isto vhodnou taktikou je pozvať niektoré deti do domáceho prostredia, kde by sa mohli lepšie zoznámiť. Vyčleňte si spolu hračky, ktoré požičia aj svojmu "kamarátovi". Prípadne tiež môžete byť kreatívna a podporuje syna nech vopred pripraví pre iných nejakú pozornosť, kresbu, čokoľvek.

Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie a bude sa púšťať do interakcií častejšie.

V prípade ak by sa situácia dlhodobejšie nemenila, zdalo by sa vám správanie syna neprimerané vyhľadajte odborníka.

Prajem veľa zdaru.