Ako máne pristupovať k citlivému trojročnému synovi?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom mojej situácie. Mám 2 deti s 19 mesačným rozdielom. Starší syn je už od detstva utiahnutý. Keď bol bábo, tak vždy sa našlo na ihrisku dieťa, čo ho buchlo po hlave. On sa nikdy nebránil, ani nikdy nebuchol iné dieťa. Možno tie deti vycítili jeho slabšiu povahu. Okolo roka začal chodiť. Behal okolo iných deti tak, aby sa ho ani nedotkli. Keď sa okolo len ošuchli pri hre, už bol plač. Hovoriť začal až po treťom roku. Predtým rozprával po svojom. Ja som rozumela, iný nie. Stále vidím, že nemá takú slovnú zásobu ako rovesníci. Problém vidím v tom, že je veľmi utiahnutý do seba. Nepovie pocity, čo sa kedy stalo.

Ak bol problém, niečo spomenie. V momente, keď sa bližšie zaujímam, tak začne zahovárať. Veľakrát začal v polke rozhovoru hovoriť o inom a už sa nedal vrátiť späť. Od septembra chodí do škôlky a je taký samotársky. Chvíľku sa pohrá, chvíľku pokreslí, Do škôlky sa tešil. Vravel, že ide za detičkami. Nikdy neplakal, keď tam mal ísť a ani teraz neplače, hoci už by radšej bol doma. Sú zmiešaná trieda, deti sú nekonfliktné.

Ako máme k nemu pristupovať?

Dcéra ma teraz necelé tri roky, pekne rozpráva a je moc tvrdohlavá. U syna mi chýba taká tá detská úprimnosť. Nepovie hocičo, neprejaví lásku hocikedy. Nemá rád, keď ho objímajú iné deti. Vtedy ustupuje. V škôlke mali besiedku a v divadielku sa pomýlil. Mal sa vrátit naspäť na značku, no išiel na inú. Na pesničke mal akože kolísať dieťa. Všetky deti to robili a on nie. Môže mať slabú pamäť? Alebo nízke sebavedomie?

Dceéa ta veľakrát príde a objíma sa. Výchovu majú rovnakú. Dcéra má prísnejšiu tým, že viac si dovoľuje a odvráva.

Má to syn len v jeho povahe? Necíti sa odstrčený? Tým, že dcéra je nezmar, tak viac musíme s ňou riešiť. Ako máme k nemu pristupovať?

Ďakujem za odpoveď