Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 4-ročnú dcérku a pred mesiacom sa nám narodila ďalšia dcérka. Staršiu sme na súrodenca pripravovali, tešila sa na bábätko. Aj po narodení sa z malej teší, dáva jej pusinky, kočíkuje a pomáha pri kúpaní. Staršiu sme teraz v septembri nedali do škôlky, nechali sme ju doma, lebo sme nechceli, aby sa cítila vyčlenená z rodiny.
Bohužiaľ, jej správanie sa dosť zhoršilo voči nám rodičom. Už predtým si stále vyžadovala pozornosť, málokedy sa sama zahrala čo i len pár minút. Pri všetkom musí byť jeden z nás s ňou. Sama si ani neumyje zuby, musím sedieť pri nej.
Pritom je šikovná a väčšinu vecí zvládne sama. Teraz ale neposlúcha vôbec - nechce zjesť polievku, nechce ísť na toaletu, nechce ísť spať. Keď jej niečo prikážeme, tak nás ignoruje, alebo sa nám ešte aj vysmieva. Niekedy ešte robí naschvál opak toho, čo má a smeje sa nám pri tom. Nepomáha vysvetľovanie, krik, vyjednávanie, objatie ani ignorovanie. Snažím sa s ňou rozprávať, pýtam sa jej či je smutná, alebo či jej niečo chýba, no nič som sa nedozvedela.
Nemáme rodinu, ktorá by nám pomohla. Sme len sami s mužom a ten pracuje. Bábätko má navyše ešte reflux a stále ju mám na rukách. Už sme obaja s nervami v koncoch, lebo stále riešime staršiu dcéru. Dokonca nás obidvoch viackrát udrela, čo ma veľmi mrzí. Snažíme sa jej venovať ako predtým, ale to jej správanie je už na nevydržanie. Aj keď s ňou sama idem na ihrisko alebo na zmrzlinu, tak potom zase začne hnevať, kričať, vysmievať sa a neposlúchať.
Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry?
Ďakujem
Dobrý deň,
aj napriek všetkej snahe rodičov s prípravou na mladšieho súrodenca bohužiaľ nikdy nevieme ako to s detičkami následne zamáva a ako sa budú navzájom súrodenci tolerovať.
V tomto prípade je dôležité, aby ste sa aj sama ošetrovali napr. aktivity, ktoré vám prinášajú radosť, pretože to musí byť pre vás náročné niekedy ustáť. Najviac dcérke pomôžete, keď vo vás bude vidieť emočnú vyrovnanosť.
V tomto prípade skôr pomenujte, čo u dcérky vidíte. Nepýtajte sa priamo aké pocity cíti, lebo pravdepodobne málokedy dostanete relevantnú odpoveď. Využívajte vety typu (teraz ťa niečo nahnevalo, niekedy je to ťažké keď sa musíš o maminku deliť...). Pýtajte sa jej čo by jej pomohlo, nech sama navrhne nejaké nápady.
Ak zistíte, že bojuje o vašu priazeň, tak jej venujte pozornosť tým, že jej popíšete situáciu.
Niekedy stačí dať najavo, že dieťa vnímate. Napr., "Janka, ja počujem, že sa chceš teraz hrať. Dokončím večeru a budem sa ti hneď venovať." Vidím, že si nahnevaná, no ja ti nedovolím ľudí biť. Radšej by som bola, keby mi povieš čo potrebuješ určite niečo vymyslíme.
Prijmite jej aktuálne pocity, potreby. Pomenujte jej správanie a nasmerujte ho pre vás žiadúcim smerom. Vždy reagujte opačne - pokojne, normálnym hlasom. Čupnite si k nej, pozerajte jej do očí a oslovte ju menom. Týmto ju učíte sebakontrole a správnemu reagovaniu. Deti správanie rodičov často zrkadlia. Ak ste hluční aj vy, tak takto reaguje aj vaše dieťa.
Vo výchove sa vyhnite trestom, pretože tie často odštartujú boj o moc medzi rodičom a dieťaťom. Pokiaľ sa bude cítiť bezmocne, začne si svoj pocit vybíjať na niekom inom. Trest je často založený na strachu a s tým spojené odmietanie lásky od rodiča a toto následne problémy ešte často prehĺbi.
Dcérku oceňujte za jej dobré prejavy v správaní. Niekedy stačí povedať, že ste hrdá, že ju máte a následné konflikty sa môžu minimalizovať. Zdôrazňujte jej, že je jedinečná napr. spoločným prezeraním fotiek starostlivosti o ňu.
Venujte jej špeciálny čas aj naďalej. V tomto prípade robte to, čo chce ona a nalaďte sa na ňu. Veľa sa spolu smejte pomocou rôznych činností. To veľmi pomáha dieťaťu uvoľniť negatívne emócie vhodným spôsobom.
Vytvárajte pre dcérku rôzne terapeutické príbehy, ktoré si kľudne môžete vymyslieť na túto "žiarlivosti". Ako hlavných hrdinov je vhodné dať nejaké zvieratká, aby sa deti dokázali odosobniť. Výsledkom by mala byť pointa vyriešenia určitého problému. Pýtajte sa jej potom na pocity, napr. ako sa myška cítila?, čo jej pomohlo?
Urobte si spoločne také malé pravidelné "rodinné porady", kde sa bude môcť vyjadriť a spoločne budete riešiť problém.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička