Dobrý deň,
môj syn má 7 rokov, je prvák a vždy bol citlivý. Teraz je úplne najcitlivejší. Musel si zvykať na nové prostredie, čo sa týka školy a družiny. Ale on si na nové zvyká vždy dlhšie.
Včera mi aj učiteľka hovorila, že je veľmi citlivý. Vraj stačí, keď sa na neho trošku zle pozrie, alebo niečo povie a už má slzy v očiach. Aj doma, keď napr. číta niečo nové a nejde mu to, tak hneď sa rozplače. Aj pri iných podobných situáciách to rieši plačom.
Problém je aj v tom, že je strašne upätý na mňa. Ak idem niekam, tak musí presne vedieť kedy prídem. Keď prídem neskôr, tak už je zle.
Ako mám reagovať?
Mám sa na neho hnevať, či ho utešovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Zdá sa, že si synček veľmi neverí, necíti istotu a potrebuje ubezpečovanie. Rozhodne sa za takéto správanie netreba hnevať. Práve naopak. Syn potrebuje pomôcť, aby nadobudol istotu, vybudoval si sebaúctu, aby si veril, uvedomil si svoju hodnotu.
Prejavujte mu dôveru, oceňujte aj malé úspechy. Nechajte ho za niektoré veci prevziať zodpovednosť, dávajte mu na výber.
Vytvárajte doma bezpečné a prijímajúce prostredie. Poskytujte mu empatickú reakciu, zrkadlite emócie, nastavujte hranice.
V situácii keď napríklad plače pri čítaní, skúste mu to zreflektovať. Zdá sa, že nie si spokojný. Asi ti nie je tak ako by si chcel. Bol by si rád keby ti to išlo na prvý krát.
Vidím, že je to pre teba ťažké. Verím, že to zvládneš.
Podporte ho, ak sa m niečo podarí, a tiež v tom, že sa zlepšuje.
Ak je preňho jednoduchšie keď vie, čo sa bude diať, robte situácie preňho predvídateľné a tiež mu poskytnite empatickú reakciu. Chceš presne vedieť kedy sa vrátim. Je to pre teba dôležité.
Týmito správami mu dávate najavo, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť, prijímate ho. A to je veľmi dôležité.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com