Dobrý deň,
prvorodený syn má 5 rokov (predškolák) a druhorodený syn má 15 mesiacov.
Keď sa malý narodil, starší sa mu tešil, pomáhal, nevedel sa dočkať kým podrastie a budú sa spolu hrať.
Približne od polovice júna prišla zmena v správaní staršieho syna, akoby začal žiarliť. S bratom sa nechce hrať, stále mu robí naschvál, kričí po ňom, aj po nás.
Začal trucovať a čo je najhoršie, aspoň pre mňa ako matku, začal častejšie spávať u babky (mojej mamy) ako doma, lebo tam jej vraj lepšie, nakoľko tam spí s ňou na veľkej posteli a doma väčšinou spí vo svojej, niekedy pri nás.
Teraz najnovšie mi začal vravieť, že som zlá mama, lebo nič mu nedovolím (napríklad dlho byť za tabletom, ísť veľmi neskoro spať).
Stále mu opakujem, ako ho ľúbim, keď mladší spí, hráme sa spolu, kreslíme, venujem čas jemu, ale asi je to málo alebo som v niečom pochybila a to sme mali spolu veľmi krásny vzťah 😞. Pravdepodobne ide o žiarlivosť na mladšieho súrodenca.
Ako mám docieliť aby ma syn znova rešpektoval ako mamu a poslúchal?
Vopred ďakujem za radu a odpoveď
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Vidím, že vás trápi zmena, ktorá sa u vás udiala. Nestalo sa v čase, keď ste ju spozorovali u vás doma niečo neobvyklé? Nejaká situácia, ktorá by u syna mohla spustiť toto správania? Nemohol z niečoho nadobudnúť pocit, ktorý v ňom naštartoval nové správanie?
My rodičia si myslíme, že obe deti vychovávame rovnako, treba si uvedomiť, že každé dieťa má inú východiskovú pozíciu. Na vzniku žiarlivosti, pocitu nespravodlivosti, máme veľkú zásluhu mnohokrát práve my - rodičia. Dôležité je deti neporovnávať, myslieť na to, že každé dieťa je individualita a platí naňho niečo iné. Každý z nich by mal cítiť, že ho milujete. Je dobré si nájsť čas aj na jedného aj na druhého, a tráviť aj spoločné chvíle.
Mnoho, možno aj väčšinu dokážeme vyriešiť rešpektujúcou láskavou komunikáciou. Dajte synovi pocítiť, že ho ľúbite, počúvate, snažíte sa mu porozumieť, že pri ňom stojíte. Vytvárajte bezpečné prostredie, kde sa môže slobodne prejaviť. Reflektujte jeho emócie, aj v tých zložitejších situáciách a nastavujte mu hranice láskavo, ale jasne.
Dôležité je tiež ocenenie, povzbudenie. Takto môžete znovu vybudovať to, čo ste mali.
Možno bude stále žiarliť, ale treba mu pomôcť spracovať túto skúsenosť.
Ak by ste si nevedeli rady, mali by ste pocit, že sa stále vzďaľujete a synove negatívne pocity sa prehlbujú, môžete sa skúsiť poradiť s odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com